Bývalý minister spravodlivosti a exsudca Štefan Harabin dlhodobo vystupuje proti fungovaniu Špecializovaný trestný súd. Tento súd v minulosti opakovane kritizoval ostrými výrazmi a jeho zrušenie sa stalo jednou z hlavných programových požiadaviek politickej strany Vlasť, s ktorou sa Harabin pokúšal dostať do parlamentu pred voľbami v roku 2020.
O to prekvapivejšie pôsobí fakt, že jeho syn Branislav Harabin, ktorý takisto pôsobí v justícii, sa uchádzal o funkciu sudcu práve na tomto súde v Pezinku. Výberové konanie sa skončilo v utorok 17. februára, informujú Aktuality.
Záujem o špecializovaný súd
Na Harabinovu kandidatúru upozornil youtuber Martin Daňo. Na špecializovanom súde bolo vyhlásené jedno voľné miesto, o ktoré prejavilo záujem spolu šesť sudcov. Do samotného výberového procesu sa podľa dostupných informácií napokon zapojilo päť uchádzačov.
Kandidáti museli absolvovať viacero častí výberu vrátane písomného prekladu z cudzieho jazyka, vypracovania modelového súdneho rozhodnutia a psychologického hodnotenia. Branislav Harabin vo svojom motivačnom liste uviedol, že dlhoročná prax mu priniesla množstvo odborných aj praktických skúseností, ktoré ho utvrdili v tom, že trestné právo ho profesijne napĺňa a považuje ho za oblasť, ktorá sa stala jeho životným záujmom.
V súčasnosti pôsobí ako sudca Mestského súdu Bratislava I. V motivačnom texte zároveň vyjadril presvedčenie, že by v prípade úspechu dokázal byť pre Špecializovaný trestný súd prínosom a svojou rozhodovacou činnosťou by mohol prispieť k zvyšovaniu kvality rozhodovania v rámci súdnej sústavy. Výberová komisia ho nakoniec zaradila medzi troch úspešných uchádzačov. Keďže však bolo k dispozícii len jedno voľné miesto, funkciu sudcu nezískal.
Dlhodobá kritika zo strany otca
Štefan Harabin sám v minulosti čelil konaniu pred Špecializovaným trestným súdom v súvislosti s výrokmi o ruskej agresii na Ukrajine. Samosudca tohto súdu ho minulý rok spod obžaloby oslobodil. Napriek tomu bývalý predseda Najvyššieho súdu dlhodobo označuje ŠTS za politicky motivovaný a podľa neho ide o inštitúciu, ktorá nemá v demokratickom právnom štáte opodstatnenie.
V minulosti opakovane tvrdil, že vytvorenie tohto súdu považuje za začiatok politizácie justície a jeho zrušenie spolu so zrušením Ústavný súd SR označoval za jednu zo svojich hlavných politických priorít.
