Herec Martin Dejdar patrí k najznámejším a najobľúbenejším českým tváram, no za úspechom skrýva aj veľa bolesti, o ktorej sa rozhodol hovoriť otvorene. Pri príležitosti svojich 60. narodenín rekapituluje svoj život, no priznáva, že radosť sa z neho pomaly vytráca.
„Veľa vecí a rozhodnutí by som spravil dnes už inak, ale nechcem si sypať popol na hlavu. Z minulosti sa človek poučí tým, že má negatívne či pozitívne skúsenosti. To je neoceniteľná záležitosť. To vás posúva vpred. To je to, čo chcem. Zaoberať sa tým, čo bude. Nemyslím si, že ten môj vek je nejaký zásadný míľnik. Aj keď, a to sa nechcem chváliť, som toho prežil už toľko akoby som mal za sebou 180 rokov. A to nemyslím len prácu,“ povedal herec. Informuje o tom portál Plus 7 dní.
Tienistá stránka života
Aj keď navonok pôsobí jeho život ideálne – úspešná kariéra, stabilné manželstvo a zdravá rodina – samotný Dejdar hovorí niečo iné. „Keď sa človek zamyslí, radostí je stále menej. Niekedy mám pocit, že sa mi radosť zo života málinko vytráca. Možno je to aj únavou. Všetko, čo sa vôkol deje, nás melie a radosti je stále menej,“ priznáva.
Začal taktiež trpieť vážnymi zdravotnými problémami, ktoré ovplyvnili jeho každodenný život. „To je sakra situácia, na ktorú nie som zvyknutý ani pripravený. Psychicky to človeka unavuje, no hovorím si, že sa cez to nejako prenesiem. Naučil som sa tú bolesť troška nevnímať a hovoriť si, že ešte musím ísť sám,“ opisuje herec s odhodlaním.
Opora v rodine
Martin Dejdar je ženatý s Danielou, bývalou právničkou a tanečnicou, s ktorou má dve deti – Mateja a Sáru. Vzali sa v roku 1994 v bazilike na Strahove.
Daniela sa dnes venuje móde ako stylistka a pôsobí aj v charite. „Ako jedna z mála to má aj vyštudované. Podieľala sa napríklad na tvorbe oblečenia pre hokejový tím HC Olymp. Pracuje aj pre nadačný fond Kvapka nádeje, takže obchádzajú nemocnice, ktorým pomáhajú,“ vyzdvihol jej prácu hrdý manžel.
Šikana detí
Dejdar otvorene prehovoril aj o tom, ako jeho sláva negatívne ovplyvnila život jeho detí. Najviac si to odniesol syn Matej. „Keď začal do školy chodiť syn, už som bol všade veľmi známa figúra. Mal velikánsku brčkavú hlavu a každý mu na ňu šiahal, z čoho mal dosť traumu. Nikdy so mnou nechcel veľmi chodiť, pretože mal strach z ľudí. Nepáčilo sa mu to. Iné deti kolegov, to poznám tiež, to milujú a ťahá ich to aj na javisko.“
Keď sa do školy chystala dcéra Sára, rodičia zvažovali, ako ju ochrániť. „Rozhodli sme sa, že proste nedovolíme, aby sa aj jej dialo to isté čo synovi. Zvažovali sme dokonca alternatívu, že deti necháme premenovať. Nakoniec sme to vyriešili inak. Behom desiatich dní som celú rodinu odsťahoval do inkognita prostredia v Amerike. Tam ich nikto nepoznal. V úvodzovkách nedobrovoľne tam žili, vyrastali a študovali štyri roky,“ prezradil Dejdar.
Deti idú vlastnou cestou
Po návrate z USA sa syn Matej venoval hokeju, no kariéru mu prerušilo zranenie. Skúsil si aj herectvo, ale nezostal pri ňom. „Mal len dva dlhšie vzťahy a vždy to boli Slovenky. S oboma sa dokonca zoznámil v Jasnej, v Nízkych Tatrách. S prvou to bolo, keď som ho vzal na posledné dotáčanie filmu Ženská na vrchole. Tam pod vrcholom bolo 12 Missiek, ktoré tam tiež niečo natáčali, a jedna z nich skončila u nás na skoro dva roky. O pár rokov sme tam išli na Silvestra a domov si priniesol ďalšiu,“ zasmial sa herec.
Dcéra Sára študuje psychológiu na univerzite v Amerike. „Možno sa inšpirovala doma a vydedukovala, že o pár rokov budeme potrebovať nejakú pomoc,“ zavtipkoval.
Životná filozofia
Dejdar, ktorý bol kedysi zdatným tanečníkom a športovcom, dnes trpí bolesťami, ale snaží sa nezatrpknúť. „Asi je to strašné klišé, ale najväčšia radosť je byť zdravý. To ale nie je automatické. Človeka choroba väčšinou zasiahne tak rýchlo a v nečakanú chvíľu, že to prekvapí,“ hovorí.
Zároveň si uvedomuje, že najväčším zdrojom radosti pre neho zostávajú ľudia – najmä diváci. „Niekto si kúpi barák, niekto auto, ponožky, pivo… Ja najradšej pociťujem radosť z ľudí, vrátane divákov. To je to, čo ma najviac nabíja,“ priznal.
