Hoci pôsobí ako vyrovnaný a šťastný muž, Hrčka priznáva, že niekedy bojuje s vnútorným pocitom, že si úspech nezaslúži. „Akoby som si ich nezaslúžil, alebo akoby som mal strach, aby moja radosť nepôsobila neúprimne. Rád by som to zmenil. Nedá sa to okamžite. Ale pracujem na tom,“ hovorí herec otvorene. Aj vďaka Eve dnes pôsobí pokojnejšie, vyrovnanejšie a naplno si užíva nielen umeleckú tvorbu, ale aj partnerský život.
Juraj a Eva sú veľkí fanúšikovia cestovania a objavovania nových miest. „A postupne som prišiel na chuť aj horám, aj menej civilizovaným miestam, čo pre mňa ako mestského človeka bola spočiatku výzva. Cestovanie nás otvára – jeden druhému, svetu aj samým sebe,“ dodal herec.
Začiatky bral s vážnym prístupom
Hrčka je rodákom z Bratislavy. S herectvom začal už ako dieťa. Najprv sa zapojil do rozhlasovej družiny, ktorá sa pre neho stala fascinujúcim svetom plným techniky, mikrofónov a kníh.
„Tá krásna historická budova, plná chodieb a zákutí, vôňa techniky, mikrofónov, kníh. Skvelá partia detí, ktorých bavilo čítať, premýšľať, diskutovať. Bol to výnimočný priestor – na rozvoj aj na detskú radosť. A v mnohom ovplyvnil moju cestu,“ spomína na svoje detské roky.
Aj keď sa herectvo na začiatku zdalo ako hra, Juraj ho bral veľmi vážne. „Odmala som cítil, že to nie je len hra – že sa odo mňa niečo očakáva, že ľudia naokolo berú veci vážne. Na druhej strane to bola veľká škola. Spoznával som budúcich kolegov, učil sa pohybovať v tvorivom, ale náročnom prostredí. Dnes viem, že mi to dalo veľmi veľa – aj keď vtedy som to tak úplne nechápal,“ dodal. Tieto skúsenosti ho neskôr obohatili v jeho profesionálnom živote.
Po detských rokoch v rozhlase sa rozhodol pokračovať v hereckom vzdelávaní na bratislavskom Konzervatóriu, kde študoval hudobno-dramatický odbor. Po jeho absolvovaní sa prihlásil na Činohernú a bábkarskú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde pokračoval vo formovaní svojej kariéry.
