Problémy s koncentrovaním a hyperaktivitu pretavil napokon do športu, umenia, maľovania a hlavne hereckej brandži, ktorá spustila vyššie zmienený pád na dno.
„Toto povolanie musíte robiť vážne, ale nebrať ho vážne. A ja som to dlho, dlho nevedel robiť inak, ako brať ho vážne. Mne to prerástlo cez hlavu. Nevedel som odlišovať realitu. Nevedel som, kedy som postava, kedy som Juraj. Vtedy som stratil seba. To bolo veľmi ťažké obdobie,“ spomínal na herecké postavy Nový Čas.
„Dostal som dosť silné depresie a stihomamy, alebo neviem čo to bolo. Mal som pomerne dosť ťažkú postavu v divadle. Vtedy sme hrali Koniec hry od Mitanu a hral som Plachého. Veľa ľudí to prirovnáva práve k alter egu pána Mitanu, ktorý bol v ťažkej fáze alkoholizmu a vtedy som nemal tiež ďaleko od pohárika a vlastne sa mi tie dva svety spojili. Pamätám si, že Roman Polák to režíroval a on mi za celé skúšobné obdobie nedal jedinú pripomienku,“ rozpráva o chvíľach, kedy diváci, ba ani jeho kolegovia netušili, že s postavou sa nezžil len na pľaci, ale náročné chvíle zažíva aj v súkromí.
Prespávali u neho kamaráti
Celých šesť rokov sa utápal v depresívnych stavoch, počas ktorých mu bola oporou fľaša alkoholu. Navyše mu hlavou preblysli myšlienky, že už nemá význam žiť ďalej.
„Pamätám si predstavenie, keď som nemal repliky, tak som si hovoril si Juraj Loj, si Juraj Loj. A bolo to dosť ťažké obdobie, kedy som sa musel naučiť odstrihnúť od postáv a nejako sa prinavrátiť k svojmu ja,“ hovorí Juraj.
„Vtedy u mňa prespávali kamaráti aby som nebol sám, lebo som mal aj samovražedné sklony a bývali sme na siedmom poschodí. Ale ten pud života bol u mňa silnejší ako pud smrti,“ povedal Loj, ktorému pomohol zásah dvoch odborníčok.
Vďaka pomoci psychologičiek dokázal odčleniť súkromný život od hereckých postáv, ktoré sa v divadle opakovali so železnou pravidelnosťou.
Z čiernych myšlienok mu napokon pomohol aj šport. „Sedel som bez duše na gauči a ako keby mi niekto našepkal – choď liezť. Zobral som počítač, zadal najbližšie lezecké centrum a odvtedy tam chodím.“
Zuzkina pomocná ruka
Juraj na sebe poriadne zapracoval, po psychickej aj fyzickej stránke a v ťažkých chvíľach, keď na neho prišiel „záchvat“ sa uchýlil k upratovaniu, ktoré mu podľa jeho slov pomohlo. A netrpela iba jeho duša, ale najmä dlhoročná priateľka a herečka Zuzana Kanócz.
„Kariéra mu ničí súkromie. V súkromí veľmi veľa rozmýšľa nad vecami, nad životom samotným a nad samým sebou. Keď má prácu, nie je s ním veľmi doma reč, pretože neustále nad ňou premýšľa. Často mu hovorím, aby nechal postavu za dverami a bol doma on. Využíva dýchacie techniky, dokonca otužuje aj podľa známej metódy Wima Hofa. Ale zatiaľ mu to nepomohlo. Niekedy je dokonca rád, že sa tá postava drží s ním, snaží sa ju pochopiť. Ťažko sa mu jej zbavuje,“ ozrejmila dávnejšie pre Slovenku.
Galéria: Juraj Loj
Pud života a Zuzkina pomocná ruka zvíťazili u Juraja nad myšlienkami na najhoršie. Minulý rok, v čase účinkovania v tanečnej šou Let’s Dance, odkázal Zuzke so slzami v očiach, že vo vzťahu s ňou našiel oporu a bezpečie, deti majú najlepšiu maminu, akú si herec mohol želať.
„Ja nemôžem byť pri nikom inom, ako pri nej. Ona je pre mňa… Už sa rozciťujem. Ja som tebe, Zuzka, vďačný za to, kto som.“
Láskyplné vyznanie mu adresovala spätne Zuzka, ktorá je po jeho boku už dlhé dve dekády. „Ňufko, obdivujem ťa za to, čo robíš pre nás, čo robíš pre seba. A ľúbim ťa.“
