Keď sa hovorí o Karolovi Duchoňovi ako najväčšom slovenskom bohémovi, herec Slavomír Záhradník rozhodne nezaostával. Podľa svedkov mal rovnaký, ak nie ešte silnejší, bohémsky životný štýl. Záhradník bol považovaný za vynikajúceho herca, ktorého profesionálny výkon neovplyvnilo ani alkohol, ak mal pár pohárikov pred vystúpením na javisku alebo pred kamerou. Okrem toho bol známy svojím večným optimizmom. Bol charakterizovaný ako herec, ktorý nepremýšľal príliš nad tým, čo mu prinesie zajtrajšok.
Zbojník Martin z filmu Pacho hybský zbojník, ktorý sa preslávil svojím charakteristickým používaním slova „oné“, alebo otec Zrubec z prvého dielu Fontány pre Zuzanu, mali spoločnú jednu vec – napriek tomu, že obaja patrili medzi tých, ktorí si radi dopriali pohárik, boli milujúcimi a oddanými manželmi. Informuje PLUS 7dní.
Zrubec bol mužom veľkej postavy, no jeho manželka ho videla ako nesmrteľného, hoci mali problémy s tým, že nemohli mať deti. Po náročných nočných záťahoch domov prichádzal s upokojujúcimi slovami:
„Ticho, ticho, mal som ťažký deň.“
I keď nemali potomkov, Zrubec nikdy neľutoval, že má svoju ženu. S láskou jej často opakoval:
„Gabulka, teba by som nevymenil za žiadne dieťa na svete. Deti časom vyrastú, odídu, ale teba mám navždy.“
Zazvonil zvonček
Keď 5. decembra 1991 o polnoci zazvonil zvonček pri dverách Gabriely Záhradníkovej, najprv jej napadlo, že jej manžel Slávo zabudol kľúče. Očakávala, že to bude len ďalšia z jeho nezvyčajných vylomenín.
Keď však otvorila dvere, namiesto neho tam stál policajt. Gabriela chvíľu váhala, nechápala, čo sa deje, a domnievala sa, že jej manžel opäť vymyslel niečo neobyčajné. Po chvíli však prišlo šokujúce vytriezvenie. Policajt jej oznámil, že Slávo mal vážnu autonehodu, ktorá skončila tragédiou. Jeho telo už bolo v pitevni. Gabriela, zmätená a v šoku, okamžite zavolala Slávovho najlepšieho kamaráta, herca Ivana Rajniaka. Ivan aj so svojou manželkou Magdalénou prišli k nej okamžite, aby jej poskytli podporu v tejto strašnej chvíli.
Príčina smrti nebola havária
Ráno po nehode vyšlo najavo, že Slávo, ako to mal vo zvyku, strávil predchádzajúci večer s priateľmi pri poháriku. Po niekoľkých hodinách popíjania sa však rozhodol sadnúť za volant.
Všetci jeho blízki sa logicky domnievali, že pod vplyvom alkoholu nezvládol riadenie, čo mohlo byť príčinou tragickej nehody. Avšak výsledky pitvy priniesli nečakaný a šokujúci zvrat. Odborníci zistili, že príčinou smrti nebola nehoda spôsobená opitosťou, ale že Slávovi počas jazdy prasklo srdce, čo spôsobilo, že stratil kontrolu nad vozidlom a narazil do stĺpa.
Až vtedy Gabriela pochopila, čo bolo dôvodom, prečo si občas Slávo sťažoval na nepríjemné pocity v hrudníku. Napriek tomu, že by mohol pociťovať bolesti a vyhľadať pomoc, nikdy sa s tým netrápil. Bol totiž veľmi tvrdý chlap, ktorý nevedel, ako si priznať, že by mohol mať zdravotné problémy. Po jeho smrti ho pochovali na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie, a Gabriela sa ponorila do nezmieriteľného smútku, ktorý jej zostal aj po všetkých tých rokoch.
Po dlhých rokoch sa Gabriela prostredníctvom sociálnych sietí spojila s dávnym kamarátom svojho zosnulého manžela, emigrantom Pavlom Tóthom. Tento kontakt ju prinútil opäť sa zamyslieť nad miestom posledného odpočinku svojho muža.
„Po celý čas som podvedome cítila, že nie je správne, aby manžel odpočíval v Bratislave. Hovorila som si, že by mal byť pochovaný v rodnej dedine Hybe,“ priznala.
Túto myšlienku začala intenzívnejšie vnímať, keď trávila čas na chate v Nižnej Boci.
„Bola som si istá, že som počula kroky, ktoré patrili Slávovi. Raz som dokonca mala pocit, že ma niekto zozadu silno objal,“ zaspomínala si Gabriela na zvláštny zážitok, ktorý považovala za znamenie z iného sveta. Tento mystický moment ju viedol k rozhodnutiu presunúť Slávove ostatky do jeho rodnej obce, čím napokon naplnila svoju dávnu túžbu.
Zaskočení pohrebníci
Keď pracovníci pohrebnej služby otvorili rakvu, boli zaskočení. Po dvadsiatich rokoch bolo telo Sláva Záhradníka v takom stave, akoby bolo pochované len nedávno. Ich prekvapenie sa ešte zvýšilo, keď sa opýtali, či bolo telo zabalzamované. Po presune jeho ostatkov na pohreb do rodného mesta v Hybach, záhadné zvuky, ktoré pani Gabriela počúvala na chate, zmizli.
Tento nevysvetliteľný zážitok jej dal pocit, že rozhodnutie presunúť manžela na rodinný cintorín bolo správne. Na pomníku, ktorý nechala vyhotoviť, sa objavilo jej meno spolu s menom jej súčasného partnera, Pavla Tótha. Tento symbolický krok znamenal uzavretie jednej kapitoly a pokračovanie v živote, ktorý bol poznačený nielen láskou, ale aj neustálym hľadaním odpovedí na tajomstvá minulosti.
Hybe je jedným z najvýznamnejších miest na Slovensku
Obec Hybe, ležiaca v Liptovskej kotline na úpätí Vysokých Tatier, má len necelých 1 500 obyvateľov, no aj napriek svojej veľkosti je jedným z najvýznamnejších miest na Slovensku. Tento región sa preslávil nielen vďaka spisovateľovi Petrovi Jarošovi, ale aj divadelným osobnostiam ako Ondriš Jariabek, Slávo Záhradník a Ivan Rajniak.
Keď sa začínal natáčanie dokumentárneho filmu „Leto pod Kriváňom“, ktorý vznikol podľa námetu Ondriša Jariabka, do jednej z úloh bol obsadený iba jedenásťročný Ivan Rajniak, vtedy ešte neznámy chlapec. Tento moment sa stal začiatkom jeho kariéry, ktorá neskôr vyústila do jeho statusu národnej legendy.
V mladosti sa Ivan Rajniak veľmi spriatelil so Slávom Záhradníkom, ktorého neskôr presvedčil, aby sa prihlásil na štúdium herectva. V hlavnom meste, ktoré mu pripadalo veľké a anonymné, túžil mať pri sebe niekoho, s kým mal spoločný pohľad na svet. Ivan sa pôvodne nechcel stať hercom, ale pod vplyvom divadelného kritika profesora Rudolfa Mrliana, ktorý rozpoznal jeho talent, sa na to dal. Mrlian býval v susedstve a veril, že Ivanove nadanie je hodné rozvoja.
No Ivanove srdce stále patrilo horám. Sníval o práci lesníka, túžil po živote v prírode – pásť kravy, husi, orať pole. Herectvo bolo pre neho len vedľajšou cestou. Počas štúdia to mal ľahšie vďaka podpore priateľa Sláva, s ktorým sa navzájom povzbudzovali. Ich priateľstvo a spoločná herecká cesta však skončila až tragickou a nečakanou smrťou Sláva Záhradníka.
