Zámorská NHL zažila v noci na pondelok galavečer v réžii slovenskej jednotky. Juraj Slafkovský v dramatickom divíznom derby proti Tampe Bay Lightning dokázal, prečo je považovaný za budúcu tvár Montrealu Canadiens. Hoci jeho tím dvakrát prehrával o tri góly, práve 21-ročný košický rodák zobral zodpovednosť na svoje plecia a v čase 59:56 šokoval celú Amalie Arenu. Jeho výkon nenechal chladným ani trénera súpera a kouča kanadskej reprezentácie Jona Coopera, ktorý nešetril superlatívmi.
Montreal Canadiens predviedli na ľade svojho veľkého rivala z Tampy Bay jeden z najväčších comebackov sezóny a hlavným architektom tejto stíhacej jazdy nebol nikto iný ako Juraj Slafkovský. Slovenský krídelník zaznamenal tri body za dva góly a jednu asistenciu, čím potvrdil svoju famóznu formu a natiahol bodovú sériu už na štyri zápasy.
Cesta za bodom: Od asistencie k infarktovému záveru
Zápas sa pre „Habs“ nevyvíjal dobre a dlho to vyzeralo na jasnú záležitosť domácich „bleskov“. Slafkovský však v tretej tretine prepol na vyšší prevodový stupeň. Jeho veľké chvíle začali v 42. minúte, keď sa spoza bránky vynasnažil nájsť spoluhráča geniálnou spätnou prihrávkou bekhendom, po ktorej Ivan Demidov znížil na 1:3.

O osem minút neskôr už Slafkovský skóroval sám. Demonštroval svoj prehľad v hre, keď si zaklepaním hokejkou o ľad vypýtal prihrávku od Olivera Kapanena a presným švihom nad lapačku Jonasa Johanssona upravil na 2:4. Skutočný vrchol však prišiel v absolútnom závere. Desať sekúnd pred koncom sa vhadzovalo v útočnom pásme Montrealu. Phillip Danault buly vyhral, Slafkovský bleskovo priťukol puk na modrú čiaru a okamžite šprintoval na pravé krídlo. Po zblokovanej strele Lanea Hutsona ho krížnym pasom našiel Demidov a slovenský útočník bez prípravy vyrovnal na 4:4 len štyri sekundy pred koncom riadneho hracieho času.
Historické míľniky: V spoločnosti Gaineyho a Gáboríka
Slafkovského gól v čase 59:56 sa zapísal do historických análov Montrealu Canadiens ako šiesty najneskorší vyrovnávajúci zásah v klubovej histórii. Juraj tým napodobnil legendárneho Boba Gaineyho, ktorý podobný kúsok predviedol pred 45 rokmi (23. decembra 1980). Absolútny rekord držia David Desharnais a Pierre Mondou, ktorí vyrovnali sekundu pred sirénou.

Zároveň sa Slafkovský zaradil medzi slovenskú elitu v NHL. Stal sa len štvrtým hokejistom spod Tatier, ktorý do veku 21 rokov zaznamenal aspoň päť trojbodových zápasov. Pred ním to dokázali len také mená ako Marián Gáborík (10), Marián Hossa (8) a Anton Šťastný (7).
Jon Cooper: „Má fyzické predpoklady byť dominantný“
Výkon slovenskej hviezdy neunikol pozornosti domáceho kouča Jona Coopera, ktorý bude viesť Kanadu na nadchádzajúcej olympiáde. Na tlačovej konferencii dostal namiesto otázok o Suzukiho hre nečakanú otázku práve na Slafkovského.
„Videl som to zblízka, ten dokáže vystreliť,“ začal Cooper uznanlivo. „Kedy začal hrať v NHL, keď mal 18? A koľko má teraz? 21? Ok, mám pocit, ako keby bol v tejto lige stále. Má fyzické predpoklady k tomu, aby bol dominantný silový útočník, ale k tomu má aj výborné technické vybavenie. Predtým som ho vnímal skôr v prvom útoku, ale po presune do druhého spravil z ‚detskej‘ formácie špeciálny útok a on je jeho líder.“

Zázračné dieťa z Pekingu dospelo v muža
Slafkovský má v prebiehajúcej sezóne po 38 dueloch na konte 28 bodov (13+15) a nezadržateľne smeruje k prekonaniu svojho vlaňajšieho maxima 51 bodov. Okrem klubových úspechov sa však čoraz viac sústredí na olympijské hry v Miláne. S odstupom času pre portál sportsnet.ca priznal, že jeho hviezdnych sedem gólov z Pekingu 2022, kde získal bronz, bolo sčasti o šťastí.
„Na svojej prvej olympiáde som bol ešte dieťa. Aby som bol úprimný, tri zo siedmich gólov boli šťastné strely, ktoré skončili v bránke. Dnes som však oveľa komplexnejší hráč. Chcem mať čo najviac puk na hokejke, verím si a snažím sa vždy niečo vytvoriť. Táto hra mi vyhovuje,“ zhodnotil sebavedomo Slafkovský.
S 238 odohranými zápasmi a 139 bodmi v profilige už Juraj nie je len prísľubom do budúcnosti, ale skutočným lídrom, ktorý dokáže meniť osudy zápasov v posledných sekundách.


