Americký prezident Donald Trump sa konečne rozhodol označiť Rusko za agresora vo vojne na Ukrajine, napísal magazín Politico, ktorý si všimol jeho nedeľňajšie (14.9.) vyjadrenie novinárom. Podľa magazínu to dokazuje, že Trump zaujal voči Moskve tvrdší postoj, informuje TASR.
Trump predtým odmietol odsúdiť Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu a niekoľkokrát tiež naznačil, že za vypuknutie vojny, ktorú sa od svojho januárového návratu do Bieleho domu snaží ukončiť, nesie zodpovednosť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. USA sa vo februári pridali na stranu Ruska, keď odmietli európsky návrh rezolúcie OSN, ktorý vyjadroval podporu územnej celistvosti Ukrajiny a odsudzoval Rusko. Koncom februára sa zase vo vyhlásení G7 vydanom pri príležitosti tretieho výročia vojny na Ukrajine postavili proti označeniu Ruska za „agresora“.
Výrok, v ktorom Trump podľa Politica označil Rusko za agresora, zaznel v nedeľu, keď na margo ukrajinských a ruských vojenských obetí hovoril o tom, že podľa jeho informácií iba tento týždeň prišlo o život 8000 vojakov z oboch krajín. „Z Ruska ich bolo o niečo viac, ale keď ste agresorom, straty sú väčšie,“ citoval magazín vyjadrenie, ktoré americký prezident poskytol novinárom pred odletom z New Jersey do Washingtonu.
Jeho postoj voči Rusku sa podľa magazínu zmenil počas uplynulého leta. Tento piatok povedal, že mu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým sa nedávno osobne stretol na Aljaške, rýchlo dochádza trpezlivosť. V sobotu potom avizoval, že je pripravený uvaliť na Rusko rozsiahle sankcie, ak tak urobia všetky členské štáty NATO a ak prestanú nakupovať ropu z Ruska.
V nedeľu Trump vyhlásil, že aj keď európske krajiny považuje za svojich „priateľov“, stále nakupujú ruskú ropu. „Nechcem, aby nakupovali ropu. A sankcie, ktoré zavádzajú, nie sú dostatočne prísne,“ povedal. Súčasne dal ale najavo, že mu nezáleží na tom, či ide o ropu alebo iné produkty. „Nemali by nakupovať od Ruska, či už ide o zemný plyn alebo cigarety, to je mi jedno,“ dodal s tým, že Európania v súčasnosti „len rozprávajú a nekonajú“.
Najväčšími odberateľmi ruských fosílnych palív v EÚ sú Maďarsko a Slovensko, ktoré oponujú snahám Európskej komisie o postupné ukončenie dovozu ruských energií, doplnilo Politico.
NATO je podľa Kremľa vo vojne
Severoatlantická aliancia (NATO) je vo vojne s Ruskom a fakticky sa na nej zúčastňuje tým, že poskytuje priamu a nepriamu podporu Ukrajine, vyhlásil v pondelok podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev krátko predtým varoval, že Moskva by považovala ochranu ukrajinského vzdušného priestoru silami NATO za vyhlásenie vojny, informuje TASR podľa správ agentúry DPA a magazínu Newsweek.
NATO v reakcii na incident z 10. septembra, keď približne 20 ruských dronov narušilo poľský vzdušný priestor, spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla Aliancie. Varšava takisto aktivovala článok 4 Severoatlantickej zmluvy, čo znamená konzultácie medzi členskými štátmi o bezpečnostnej hrozbe.
Prienik zrejme ruského dronu do svojho vzdušného priestoru hlásilo v sobotu aj Rumunsko. Preto si predvolalo ruského veľvyslanca Vladimira Lipajeva, ktorý tento incident označil za „ďalšiu provokáciu“ zo strany Ukrajiny. Najnovšie udalosti podľa DPA vyvolali v Európe diskusiu o rozšírení ochrany NATO aj na západnú časť Ukrajiny a o zostreľovaní prilietajúcich ruských dronov alebo rakiet v tejto oblasti. Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, sa proti takýmto návrhom ostro ohradil.
„Realizácia provokatívneho nápadu Kyjeva a ďalších idiotov vytvoriť bezletovú zónu nad ‚Ukrajinou‘ a umožniť krajinám NATO zostreliť naše drony bude znamenať len jedno: vojnu NATO s Ruskom,“ napísal ruský politik na sieti Telegram.
Žiadajú o bezletovú zónu
Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyzýva NATO, aby nad jej územím zaviedlo bezletovú zónu. Západní spojenci Kyjeva sa však zdráhajú takýto krok urobiť, a to pre obavy z priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelkovom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že o bezletovej zóne nad Ukrajinou sa diskutovalo už pred rokom, keď bol americkým prezidentom Joe Biden. NATO by takúto možnosť podľa Sikorského malo zvážiť, pretože zostreľovaním nepriateľských objektov mimo svojho územia by mohlo lepšie chrániť vlastné obyvateľstvo a zabrániť dopadaniu trosiek zničených dronov.
Peskov na pondelkovom tlačovom brífingu vyjadril presvedčenie, že NATO je vo vojne s Ruskom. „Je to evidentné a nepotrebuje to žiadne ďalšie potvrdenie. NATO je de facto zapojené do tejto vojny,“ reagoval hovorca ruského prezidenta na predchádzajúce vyjadrenie Sikorského, že napriek prieniku ruských dronov do vzdušného priestoru Poľska NATO nie je vo vojne s Ruskom. Ako vysvetľuje magazín Newsweek, Ukrajina dostala na svoju obranu proti prebiehajúcej ruskej invázii značnú pomoc od spojencov z NATO vrátane USA a krajín EÚ. Aliancia sa však podľa neho priamo do vojny nezapája a ani tam nemá nasadené svoje sily. Ukrajina takisto nie je členom NATO.
