Európa zaznamenala historický moment – medzinárodne potvrdené vyhynutie prvého motýľa na starom kontinente. Odborníci však upozorňujú, že počet ohrozených druhov rastie a Pieris wollastoni nemusí byť posledným prípadom.
Madeirský motýľ Pieris wollastoni bol endemickým druhom, vyskytujúcim sa výlučne na ostrove Madeira. Hlavnými biotopmi boli lesy centrálnej časti ostrova až do nadmorskej výšky 1 800 metrov. Posledný zaznamenaný výskyt sa datuje do roku 1986, odvtedy boli všetky pokusy o jeho opätovné nájdenie neúspešné. Informuje o tom portál iMeteo.
Motýľ bol stredne veľký, s rozpätím krídel 5,5 až 7,2 cm. Horné krídla zdobila čierna špička, zatiaľ čo zadné krídla nesli čiernu škvrnu. Jeho charakteristická biela farba z neho robila ľahko rozpoznateľný druh.
Medzinárodné potvrdenie vyhynutia
V novembri 2025 Medzinárodná únia ochrany prírody (IUCN) oficiálne potvrdila vyhynutie druhu Pieris wollastoni. Ide o prvého motýľa v Európe, ktorý bol klasifikovaný ako globálne vyhynutý, čo odborníci označujú za varovný signál pre kontinentálnu faunu.
„Vyhynutie tohto motýľa je tragickou udalosťou nielen pre Madeiru, ale aj pre európsky kontinent,“ uviedla organizácia Rewilding Portugal vo vyhlásení. Šéf organizácie Pedro Prata doplnil, že strata druhu vysiela jasný signál politikom a verejnosti o potrebe aktívnej ochrany prírody.
Príčiny a kontext ohrozenia
Podľa Pratu sa počet ohrozených druhov motýľov v Európe za posledné desaťročie zvýšil až o 73 percent. Za vyhynutie madeirského motýľa môžu viaceré faktory: zmena klímy, strata prirodzených biotopov, intenzifikácia poľnohospodárstva a odvodňovanie mokradí.
Odborníci varujú, že Pieris wollastoni nemusí byť posledným európskym motýľom, ktorý zanikol. Vývoj populácií iných druhov ukazuje na pokračujúcu degradáciu ekosystémov a naliehavosť ochrany biodiverzity.
Vedci varujú, že ak nezastavíme fosílne palivá, klimatická kríza sa stane zlyhaním ľudstva!
Nová globálna štúdia prináša desivý obraz reality: klimatická zmena už nie je hrozbou budúcnosti, ale prítomnosti. Odborníci z londýnskej univerzity UCL v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) varujú, že v dôsledku zvyšujúcich sa teplôt a znečistenia zomiera každú minútu jeden človek.
Klimatická kríza tak neznamená len zhoršenie životných podmienok planéty, ale priamo zasahuje do zdravia a života miliónov ľudí. Vedci upozorňujú, že extrémne horúčavy, toxické ovzdušie a častejšie prírodné katastrofy sú priamymi dôsledkami ľudskej nečinnosti. Informuje o tom portál iMeteo.
Milióny životov v ohrození
Na rozsiahlej štúdii sa podieľalo 128 odborníkov zo 70 akademických inštitúcií a agentúr OSN. Výskum skúmal vplyv klimatických zmien nielen na fyzické zdravie, ale aj na psychickú pohodu obyvateľstva. Podľa vedcov ide o jednoznačné varovanie: otepľovanie planéty sa stáva priamou zdravotnou hrozbou.
Denník The Guardian, ktorý na správu upozornil, zdôrazňuje, že ide o najkomplexnejšiu analýzu svojho druhu. Výsledky potvrdzujú, že klimatické zmeny už neohrozujú len budúce generácie – ich dôsledky pociťujú ľudia na všetkých kontinentoch.
Paradox fosílnych dotácií
Zatiaľ čo vedci vyzývajú na rýchle znižovanie závislosti od fosílnych palív, svetové vlády ich naďalej masívne dotujú. V roku 2023 smerovalo do ropného, plynárenského a uhoľného priemyslu približne 2,5 miliardy dolárov denne – čo predstavuje viac než 52 miliárd korún denne.
Podľa autorov správy ide o alarmujúci paradox. Vlády síce investujú miliardy do obnoviteľných zdrojov, no zároveň udržiavajú pri živote odvetvia, ktoré planétu najviac ničia. Celková suma priamych dotácií fosílnym palivám sa minulý rok vyšplhala na rekordných 956 miliárd dolárov.
