Zvýšené napätie medzi Iránom a Spojenými štátmi po útokoch na iránske jadrové zariadenia znovu oživilo obavy z možnej blokády Hormuzského prielivu, jedného z najdôležitejších námorných koridorov sveta. Tadiaľto prechádza zhruba pätina celosvetového obchodu s ropou a zemným plynom. Uzavretie prielivu by malo dramatické dôsledky pre svetovú ekonomiku aj pre ceny energií.
Hormuzský prieliv, ktorý oddeľuje Irán na severe a Omán s Emirátskou federáciou na juhu, je široký len asi 50 kilometrov na vstupe a výstupe a najužšie miesto má 33 kilometrov. Napriek tomu je dostatočne hlboký pre najväčšie tankery sveta. Denne ním v prvej polovici roka 2023 prešlo približne 20 miliónov barelov ropy, čo predstavuje obchod v hodnote okolo 600 miliárd dolárov ročne. Informuje o tom portál BBC.
Prečo je Hormuzský prieliv taký kľúčový?
Hormuz je hlavnou trasou pre ropu z krajín ako Irán, Saudská Arábia, Irak, Kuvajt, Katar či Spojené arabské emiráty. Jeho strategický význam sa odráža aj v tom, že až 82 % ropy a kondenzátov (ľahkých uhľovodíkov) prechádzajúcich prielivom smerovalo v roku 2022 do Ázie.
„Zatvorenie prielivu by bolo zjavne obrovským ekonomickým problémom vzhľadom na vplyv na cenu ropy,“ vyhlásil bývalý šéf britskej tajnej služby MI6 Sir Alex Younger.
Podľa profesora geopolitiky z Kuvajtskej univerzity Badera Al-Saifa by išlo o „neprebádané územie“. „Okamžite by to zasiahlo svetové trhy – očakávali by sme prudký nárast cien ropy a nervózne reakcie burzových indexov,“ dodal.
Kto by pocítil dôsledky?
Najtvrdší dopad by to malo na krajiny Blízkeho východu, ktoré sú závislé od vývozu ropy. Napríklad Saudská Arábia exportuje denne až 6 miliónov barelov ropy cez Hormuz, viac než ktorýkoľvek iný susedný štát.
Irán samotný vyváža približne 1,7 milióna barelov denne a podľa Centrálnej banky Iránu dosiahol v hospodárskom roku končiacom v marci 2025 príjem z predaja ropy vo výške 67 miliárd dolárov, teda najviac za poslednú dekádu.
Výrazne by boli zasiahnuté aj veľké ázijské ekonomiky. India získava cez prieliv takmer polovicu svojej ropy a 60 % zemného plynu, Japonsko približne tri štvrtiny ropy a Južná Kórea okolo 60 %. Čína je najväčším kupcom iránskej ropy, až 90 % jej vývozu smeruje práve tam.
Môže Irán skutočne zablokovať prieliv?
Podľa pravidiel OSN môžu štáty kontrolovať až 12 námorných míľ od svojho pobrežia, čo znamená, že najužšia časť prielivu leží v teritoriálnych vodách Iránu a Ománu.
Ak by sa Teherán rozhodol konať, jednou z najefektívnejších taktík by podľa expertov mohlo byť kladenie mín pomocou rýchlych člnov a ponoriek. Iránska armáda aj elitné jednotky Revolučných gárd (IRGC) by mohli útočiť na vojenské i civilné lode, hoci tieto veľké ciele by sa zároveň stali zraniteľnými voči americkým náletom.
USA však už v minulosti ukázali, že vedia reagovať. V 80. rokoch počas iránsko-irackej vojny Spojené štáty chránili kuvajtské tankery a zabezpečili hladký prechod ropy, išlo pritom o najväčšiu konvojovú operáciu od druhej svetovej vojny.
Vo videu preprava skrz Hormuzský prieliv. Zdroj: X/@58bugeye
Bude Irán konať?
Hoci Irán v minulosti niekoľkokrát pohrozil uzavretím prielivu, nikdy sa k tomu reálne neodhodlal. Najbližšie k tomu mal počas tzv. „ropnej vojny“ v 80. rokoch, keď sa útočilo na neutrálne tankery, no doprava sa nezastavila. Teraz by to však mohlo byť iné.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio označil zatvorenie Hormuzského prielivu za „ekonomickú samovraždu“ a vyzval Čínu, aby využila svoj vplyv: „Vyzývam čínsku vládu v Pekingu, aby Irán kontaktovala – oni sú totiž veľmi závislí od tohto prielivu,“ uviedol v rozhovore pre Fox News. Rubio dodal: „Máme možnosti, ako na to reagovať, ale aj ostatné krajiny by sa tým mali zaoberať. Viac by to totiž poškodilo ich ekonomiky než tú našu.“
Majú krajiny aj záložné trasy?
Hrozba zatvorenia Hormuzského prielivu prinútila niektoré krajiny z oblasti vybudovať alternatívne exportné cesty.
Saudská Arábia spustila tzv. Východo-západný ropovod s kapacitou 5 miliónov barelov denne, ktorý vedie až k Červenému moru. V minulosti dočasne využila aj plynovod na prepravu ropy. Spojené arabské emiráty majú ropovod do prístavu Fujairah s kapacitou 1,5 milióna barelov denne.
Irán zas v roku 2021 otvoril vlastný ropovod Goreh–Jask, ktorého cieľom je preprava ropy k Ománskemu zálivu, no jeho kapacita je zatiaľ len 350-tisíc barelov denne.
Podľa odhadov americkej Agentúry pre energetické informácie (EIA) môžu všetky alternatívne trasy pokryť len asi 15 % súčasného objemu ropy prepravovaného cez Hormuzský prieliv.
