Európu opäť zasiahla ničivá vlna horúčav. V mnohých častiach kontinentu lámu teploty rekordy a nezriedka neklesajú ani v noci pod 30 °C. Milióny ľudí sa snažia s extrémnym počasím vyrovnať – nie však pomocou klimatizácie, ale pomocou ventilátorov, studených sprch či improvizovaných ľadových obkladov.
Zatiaľ čo v Spojených štátoch má klimatizáciu takmer 90 % domácností, v Európe je to v priemere len okolo 20 %, pričom v niektorých krajinách je toto číslo ešte výrazne nižšie. Napríklad v Anglicku je klimatizáciou vybavených len približne 5 % domácností, a často ide len o prenosné jednotky. V Nemecku je tento podiel ešte nižší – okolo 3 %. Informuje portál CNN.
Klimatizácia ako luxus, nie nevyhnutnosť
Dôvodov, prečo je klimatizácia v Európe taká vzácna, je viacero. Predovšetkým – v minulosti na ňu jednoducho nebol dôvod. Obzvlášť v severnej časti kontinentu boli horúčavy skôr výnimkou než pravidlom.
„V Európe jednoducho nemáme tradíciu klimatizovania domácností, pretože ešte donedávna to nebola skutočná potreba,“ vysvetľuje Brian Motherway z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Klimatizácia tak bola dlhé roky vnímaná ako luxus – niečo, čo je príjemné, ale zďaleka nie nevyhnutné.
S tým súvisí aj ďalší faktor: vysoké ceny energie. Tie sú v mnohých európskych krajinách vyššie ako v USA, zatiaľ čo príjmy domácností sú často nižšie. A po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa ceny energií ešte viac vyšplhali. Hoci sa situácia medzičasom stabilizovala, prevádzka klimatizácie zostáva pre mnohých stále drahou záležitosťou.
Stará architektúra a byrokracia
Mnohým domácnostiam navyše inštaláciu klimatizácie komplikuje architektúra. Budovy v južnej Európe bývajú navrhnuté tak, aby odolávali teplu – majú hrubé múry, malé okná a sú orientované na zabezpečenie prúdenia vzduchu. No vo zvyšku kontinentu tomu tak často nie je.
Obrovská časť európskeho bytového fondu pochádza ešte z čias pred existenciou klimatizácie – napríklad v Anglicku, ktoré zažilo najteplejší jún v histórii meraní, bolo až 16 % domov postavených pred rokom 1900. Zavedenie modernej klimatizácie do týchto starších budov je síce technicky možné, ale často zložité a nákladné.
A potom je tu byrokracia. Ako upozorňuje Richard Salmon z britskej spoločnosti Air Conditioning Company, úrady často zamietajú žiadosti o inštaláciu klimatizačných jednotiek z dôvodu, že vonkajšia jednotka narúša vizuálny vzhľad budovy – obzvlášť v chránených oblastiach či na pamiatkovo chránených stavbách.
Klimatické záväzky vs. komfort
Klimatizácia má aj politický rozmer. Európska únia si stanovila cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Prudké rozšírenie klimatizácie by však mohlo tieto ambície ohroziť.
Klimatizačné jednotky totiž spotrebúvajú obrovské množstvo energie a zároveň uvoľňujú teplo späť do vonkajšieho prostredia. Výskum v Paríži ukázal, že v dôsledku masívneho používania klimatizácií môže byť vonkajšia teplota vyššia o 2 až 4 °C.
Niektoré krajiny už podnikli kroky na obmedzenie ich používania. Napríklad Španielsko v roku 2022 prijalo nariadenie, podľa ktorého nesmie byť klimatizácia v verejných priestoroch nastavená na menej ako 27 °C. Cieľom je znížiť spotrebu elektriny.
Dopyt rastie. Zmení sa postoj Európy?
Napriek všetkým prekážkam sa dopyt po klimatizáciách v Európe prudko zvyšuje. Podľa IEA by mal počet klimatizačných jednotiek v EÚ do roku 2050 presiahnuť 275 miliónov – čo je viac než dvojnásobok oproti roku 2019.
„Za posledných päť rokov sa počet dopytov od domácností strojnásobil. Táto vlna horúčav to úplne vystrelila do nebies – ľudia jednoducho nedokážu fungovať, keď sa o tretej ráno varia vo vlastnej posteli,“ opisuje situáciu Salmon.
Rastúci záujem o klimatizáciu sa už dostal aj do politických programov. Napríklad francúzska krajná pravica na čele s Marine Le Pen sľubuje masívne investície do chladiacej infraštruktúry a kritizuje „takzvané elity“, ktoré podľa nej kážú iným, aby sa chladili alternatívne, zatiaľ čo samy sedia v klimatizovaných kanceláriách a autách.
Bludný kruh klimatizácie
Odborníci však varujú: klimatizácia síce poskytuje okamžitú úľavu, ale zároveň prispieva k zhoršovaniu klimatickej krízy. Väčšina energie na jej prevádzku totiž stále pochádza z fosílnych palív. „Používanie klimatizácie poháňanej fosílnymi palivami zvyšuje emisie, ktoré následne zvyšujú teploty – a tým vytvárajú bludný kruh zhoršujúcej sa klimatickej zmeny,“ vysvetľuje Radhika Khosla z Oxfordskej univerzity.
Podľa Briana Motherwaya z IEA je nevyhnutné, aby krajiny nastavili prísne pravidlá na energetickú účinnosť chladiacich systémov. „Každá klimatizácia, ktorá sa dnes predá, znamená desaťročia energie a emisií. Preto musíme túto otázku vyriešiť správne – hneď na prvýkrát.“
Európa tak stojí pred zásadnou dilemou: podľahnúť pohodliu klimatizácie, alebo hľadať udržateľnejšie spôsoby, ako prežiť čoraz extrémnejšie horúčavy.
