Horúčavy sa stávajú čoraz intenzívnejšími a odborníci začínajú odhaľovať, aký vplyv môže mať extrémne teplo na fungovanie nášho mozgu. Pre ľudí s neurologickými ochoreniami je tento dopad často dramatický.
Príkladom je 13-ročný Jake, ktorého prvý tonicko-klonický záchvat zasiahli už vo veku piatich mesiacov počas extrémne horúceho dňa.
Jeho matka, Stephanie Smith, opisuje tieto chvíle ako veľmi traumatické: „Bolo neuveriteľne horúco a sledovať, ako sa jeho telo stuhne a začne nepravidelne triasť, bolo desivé.“ Informuje o tom BBC.
Jakeovi bol diagnostikovaný Dravetovým syndrómom, zriedkavou neurologickou poruchou, ktorá postihuje približne jedno dieťa z 15 000. Okrem epileptických záchvatov môžu postihnutí čeliť intelektuálnym problémom, autizmu, ADHD, ťažkostiam s rečou, mobilitou, spánkom či stravovaním. Pre Jakea sú horúčavy a náhle zmeny teploty pravidelným spúšťačom záchvatov.
Mozog a teplo: prečo sme zraniteľní
Mozog je energeticky náročný orgán, ktorý si udržiava teplotu iba o niečo vyššiu než zvyšok tela. Pri intenzívnej mentálnej činnosti produkuje vlastné teplo, ktoré musí telo účinne odvádzať, aby bunky zostali funkčné.
Prebiehajúce chemické procesy a prenášanie signálov medzi neurónmi sú citlivé na teplotu – ak je mozog príliš horúci, jeho schopnosť fungovať sa znižuje.
Sanjay Sisodiya z University College London, odborník na epilepsiu a dopady klimatických zmien na mozog, poukazuje, že extrémne teplo môže narušiť rovnováhu mozgových procesov podobne, ako keď prestane správne fungovať hodinky. U ľudí s neurologickými ochoreniami môže byť tento efekt obzvlášť nebezpečný.
Napríklad pri niektorých formách sklerózy multiplex môže byť narušená schopnosť regulovať telesnú teplotu, zatiaľ čo lieky na neurologické alebo psychiatrické ochorenia môžu zvýšiť riziko úpalu či hypertermie.
Extrémne horúčavy ovplyvňujú aj spánok, náladu a správanie – ľudia sa stávajú podráždenejšími alebo riskantnejšími v rozhodovaní. Nedostatok spánku u pacientov s epilepsiou môže zvyšovať riziko záchvatov, zatiaľ čo u starších ľudí s demenciou stúpa riziko hospitalizácie a úmrtia počas horúčav.
Dopady horúčav na všetky vekové skupiny
Rastúce teploty ohrozujú nielen tých, ktorí už majú neurologické ochorenia. Teplo môže spôsobiť poruchy vývoja u nenarodených detí – štúdie ukazujú až 26% zvýšenie rizika predčasných pôrodov počas horúčav, čo môže viesť k oneskorenému kognitívnemu vývoju.
Okrem toho horúčavy zvyšujú riziko mozgových porážok. Podľa jednej medzinárodnej štúdie horúce dni prispievajú k dvom dodatočným úmrtiam na ischemickú mozgovú príhodu zo 1000. S rastúcimi teplotami by toto číslo mohlo narásť a disproporčne zasiahnuť krajiny s nižšími príjmami.
Extrémne teplo zároveň oslabuje ochrannú bariéru mozgu, čo môže zvýšiť náchylnosť na infekcie a toxíny. To je dôležité vzhľadom na šírenie vírusov prenášaných komármi, ako sú Zika či dengue, ktorých sezóna sa vplyvom klimatických zmien predlžuje.
„To, čo dnes vidíme u ľudí s neurologickými ochoreniami, môže byť v budúcnosti relevantné pre celú populáciu,“ dodáva Sisodiya.
Čo nás čaká a ako sa chrániť
Vedci stále skúmajú, aké faktory najviac ovplyvňujú mozog počas horúčav – či ide o maximálnu teplotu, dĺžku horúčavy alebo nočné teploty. Identifikácia rizikových skupín bude kľúčová pre vývoj opatrení, ako sú varovné systémy, ochrana pracovníkov vystavených extrémnemu teplu a podpora zraniteľných skupín.
„Éra globálneho otepľovania sa skončila, teraz žijeme v ére globálneho varu,“ konštatoval generálny tajomník OSN Antonio Guterres, keď bol júl 2023 potvrdený ako najteplejší mesiac v histórii. Horúce mozgy sa tak stávajú novou realitou, ktorej dopady na zdravie budú postupne narastať.
