Horúčka je prirodzenou obrannou reakciou organizmu, ktorá sa spúšťa pri strete tela s infekciou. Nie je len otravný sprievodný jav, ale účinný mechanizmus, ktorý pomáha znižovať aktivitu mikroorganizmov a zvyšuje účinnosť imunitnej odpovede.
Horúčka nie je len otravný sprievodný jav choroby. Informuje o tom portál tvnoviny.sk.
Ako horúčka funguje?
Z lekárskeho hľadiska hovoríme o horúčke pri teplote nad 38 °C. V tejto chvíli telo upravuje svoj vnútorný „termostat“ v hypotalame, aby vytvorilo prostredie menej priaznivé pre vírusy, baktérie či huby. Vyššia teplota spomaľuje množenie mikroorganizmov, urýchľuje prácu imunitných buniek a koordinuje zápalovú reakciu. Preto sa pri nástupe horúčky často objavuje triaška, a pri jej ústupe potenie – signál, že telo bojuje s infekciou.
Horúčka je súčasťou zápalu, ktorý zahŕňa aj bolesť, začervenanie, opuch a dočasnú stratu funkcie postihnutých tkanív. Tieto prejavy aktivujú rýchlu obranu organizmu.
Prečo sú deti náchylnejšie?
U detí je horúčka bežnejšia, pretože ich termostat sa ešte učí reagovať na pyrogény – látky, ktoré hypotalamu dávajú pokyn zvýšiť teplotu. Mikróby si na krátke epizódy horúčky prispôsobenie nevyvíjajú, a naopak, pre trvalejšie zvýšenie telesnej teploty sú nevýhodné.
Je dôležité rozlišovať regulovanú horúčku, ktorá chráni telo, od hypertermie, kedy teplota stúpa mimo kontroly organizmu.
Riziká vysokých teplôt
Krátkodobá horúčka je prospešná, no priveľmi vysoká alebo dlhodobá teplota môže byť nebezpečná. Pri teplotách nad 40 °C hrozia poruchy centrálneho nervového systému, u malých detí febrilné kŕče a riziko dehydratácie. Vysoká horúčka môže tiež signalizovať závažné ochorenia, ako meningitídu, zápal pľúc alebo sepsu.
Nové výskumy na zvieratách naznačujú, že nadmerné teplo môže poškodzovať DNA, čo je pre ľudí varovným signálom.
Kedy a ako znižovať horúčku?
Nie vždy je potrebné horúčku potláčať. Pri miernych hodnotách a znesiteľných príznakoch má zmysel dať telu priestor na obrannú reakciu. Oddych, dostatok tekutín a mierna symptomatická liečba často stačia pri vírusových ochoreniach.
Cieľom je odstrániť zdroj infekcie, aby telo nemuselo neustále udržiavať zvýšenú teplotu. Praktickí lekári odporúčajú hydratáciu, pokojový režim a podľa potreby paracetamol či ibuprofén. Varovným signálom je náhly nárast teploty po niekoľkých dňoch, dýchavičnosť alebo bolesť na hrudi, ktoré môžu naznačovať pneumóniu.
Riziká podľa veku pacienta
U detí je potrebná väčšia opatrnosť – febrilné kŕče síce zvyčajne prebehnú bez trvalých následkov, no prvá epizóda si vyžaduje lekárske vyšetrenie. Známky ako apatia, dehydratácia alebo nevysvetliteľná vyrážka vyžadujú okamžitú pozornosť lekára.
U dospelých a seniorov sú rizikové pridružené ochorenia, oslabená imunita a teploty nad 40 °C. V takých prípadoch nestačí voľnopredajná liečba – je potrebné riešiť príčinu horúčky.
