Napriek tomu, že americký prezident Donald Trump zrušil plánovaný míting s ruským lídrom Vladimirom Putinom v Budapešti, napätie v Európe prudko rastie. Nemecký generál Alexander Sollfrank upozorňuje, že výsledok vojny na Ukrajine môže rozhodnúť o budúcnosti celého kontinentu.
Generálporučík Alexander Sollfrank, ktorý vedie operačné velenie nemeckej armády a pôsobil aj v štruktúrach NATO, v rozhovore pre New York Times uviedol, že Európa čelí historickému zlomovému bodu. Podľa jeho slov Putin neprejaví žiadnu ochotu ustúpiť, pokiaľ mu v tom nebude aktívne zabránené.
Sollfrank zdôraznil, že konflikt nie je len regionálnym sporom: ide o obranu európskej slobody, demokratických hodnôt a mieru, ktorý platí od konca druhej svetovej vojny. Ak dôjde k víťazstvu Ruska, naruší sa systém, ktorý viac ako sedem desaťročí zabezpečoval stabilitu a mierové riešenie medzinárodných sporov.
Európa stojí pred strategickým zlomom
Podľa generála Európska únia musí jasne určiť svoju pozíciu a poskytnúť Ukrajine všetko, čo nevyhnutne potrebuje – nielen finančnú podporu, ale aj technológiu, muníciu a vojenské vybavenie. Upozornil, že ruské ozbrojené sily sa prispôsobujú podmienkam na fronte a postupne obnovujú svoje kapacity napriek značným stratám. Zároveň varoval, že úspech Ruska by znamenal návrat k ére, kde rozhodovala sila zbraní a nie medzinárodné právo.
Očakávané diplomatické rokovanie medzi Trumpom a Putinom sa nakoniec neuskutočnilo. Tento krok vyvolal otázky, kto bude v nadchádzajúcich mesiacoch formovať mierové iniciatívy, keďže Spojené štáty ustupujú z roly hlavného mediátora. V Európe zatiaľ panuje nejednotnosť. Vlády členských štátov poskytujú Ukrajine pomoc individuálne, no chýba spoločný plán pre ukončenie vojny alebo dlhodobú obrannú stratégiu.
Front stagnuje, riziká rastú
Vojenskí analytici upozorňujú, že línie na fronte sa prakticky neposúvajú a obe strany bojujú s vyčerpaním. Rusku chýbajú jednotky na veľké ofenzívy, zatiaľ čo Ukrajina bojuje s nedostatkom personálu.
Odborník Franz-Stefan Gady situáciu opísal ako „nepriaznivú pre Ukrajinu, no zatiaľ nie definitívne stratenú“. Dodal, že Moskva využíva čas na reorganizáciu armády a budovanie zbrojárskej výroby.
Európa hľadá financie, Brusel váha
Finančná pomoc zo Spojených štátov je pozastavená, preto sa EÚ snaží nájsť vlastné zdroje. Jednou z najdiskutovanejších možností je využiť zmrazené ruské aktíva v hodnote približne 220 miliárd eur ako záruku pre pôžičky Ukrajine.
Nemecký kancelár Friedrich Merz navrhol, aby väčšia časť tejto sumy – približne 140 miliárd eur – smerovala priamo na nákup zbraní a posilnenie obranného priemyslu Ukrajiny. Tento plán však narazil na pochybnosti Belgicka a Európskej centrálnej banky, ktoré upozorňujú na možné právne spory a ohrozenie reputácie eura.
Podľa odhadov Európskej komisie bude Kyjev v roku 2026 potrebovať približne 120 miliárd dolárov len na základné fungovanie štátu.
