Sú zákazníci terčom „tučného kuracieho podvodu“? Zistenia občianskeho združenia o mäse na pultoch sú viac než šokujúce. Spotrebitelia si vo väčšine prípadov kupujú podradnú kvalitu za lacné peniaze.
Prieskum organizácie Humánny pokrok priniesol znepokojivé zistenia o kvalite kuracieho mäsa na pultoch slovenských obchodov.
Fenomén známy ako „choroba bielych vlákien“ sa podľa aktivistov týka takmer všetkých testovaných vzoriek. Kým ochranári hovoria o dôkaze utrpenia zvierat, hydinári a obchodníci oponujú legislatívnou bezchybnosťou a ekonomickou realitou, píše STVR.
Horšie nutričné hodnoty
Takmer 98 % kuracích pŕs predávaných v najväčších slovenských reťazcoch vykazuje znaky ochorenia bielych vlákien. Analýza združenia Humánny pokrok upozorňuje, že nejde len o estetickú vadu, ale o priamy dôsledok neprirodzene rýchleho rastu šľachtených plemien.
Takéto mäso má podľa odborníkov horšie nutričné hodnoty a je výsledkom bolestivého života zvierat. Tenké biele prúžky na svalovine nie sú ničím iným ako tukom a väzivom, ktoré nahrádza svalové tkanivo. Tento proces nastáva, keď svaly kurčaťa rastú rýchlejšie, než ich stíha organizmus vyživovať.
Mäso postihnuté chorobou má:
- o 224 % viac tuku
- menej bielkovín
- horšiu chuť
- v celkovom súčte podradnú kvalitu
Ani „welfare“ nie je lepšia alternatíva?
Šokujúcim zistením prieskumu je, že biele vlákna sa vo vysokej miere vyskytovali aj pri produktoch s označením „welfare“.
„Malo by označovať to, že zvieratám sú zabezpečené podmienky, v ktorých vedia žiť plnohodnotný život. U nás je to však len marketingová nálepka. Nám v zásade kurčatá, ktoré boli označované ako welfare, dopadli rovnako zle,“ vysvetlil predseda občianskeho združenia Humánny pokrok Martin Smrek.
Únia hydinárov Slovenska sa bráni a kladie si otázku, kto a akou formou vykonával prieskum. Riaditeľ Daniel Molnár zdôrazňuje, že na každom bitúnku dohliada veterinárny lekár. Ak ten vyhodnotí mäso ako nezávadné a v súlade s legislatívou, produkt ide legálne do predaja.
„Konkrétne sme fotili. Hodnotili sme dve hodnotiteľky všetky tieto produkty, aby sme nevideli výsledky, ktoré sme naslepo spolu prešli, pokiaľ sa tieto hodnotenia nezhodovali,“ ozrejmila veterinárna špecialistka z OZ Humánneho pokroku Barbara Bagiová.
O kvalitnejšie mäso môže klesnúť záujem
Aktivisti vyzývajú reťazce, aby pristúpili k tzv. Európskemu kuraciemu záväzku (ECC). Ten vyžaduje prechod na pomalšie rastúce plemená a lepšie svetelné či priestorové podmienky v chovoch.
„V prvom rade je dôležité skončiť s rýchlorastúcimi plemenami, ktoré sú spojené s týmto extrémne rýchlym a extrémne bolestivým rastom a nahradiť ich pomaly rastúcimi plemenami, ktoré sú od týchto problémov odbremenené. Ich materské firmy sa už zaviazali skončiť s trápením rýchlokurčiat,“ pokračuje Martin Smrek.
Podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) sa ale mäso z pomaly rastúcich kurčiat premietne do ceny, ktorá môže byť pre spotrebiteľa už neprijateľná. Záujem o kvalitnejší, ale drahší produkt, by napokon mohol klesnúť.
„Je tam oveľa väčší nápor na krmivo, na vodu a takéto chovy produkujú až o 25 percent skleníkových plynov viac. Ponúkame už dnes množstvo druhov kurčiat z rôznych chovov a je iba na spotrebiteľovi, aké mäso si vyberie,“ hovorí predseda SAMO Martin Krajčovič.
Podľa prieskumov Humánneho pokroku by dvaja z troch Slovákov súhlasili s vyššou cenou, ak by to znamenalo koniec trápenia zvierat a kvalitnejšie mäso. Obchodné reťazce nateraz zvolili stratégiu „lokálnych záväzkov“, no k plošnému celoeurópskemu štandardu sa zatiaľ hromadne nehlásia. Občianske združenie k zastaveniu rýchlokurčiat vyzýva aj prostredníctvom petície, ktorú môžu spotrebitelia podpísať.
