Práca v zákonodarnom zbore priniesla poslankyni opozičného Progresívneho Slovenska skúsenosti, s ktorými v civilizovanej spoločnosti málokto počíta. Podľa jej slov sa politické prekáračky rýchlo zmenili na boj o bezpečnosť jej najbližších.
Podpredsedníčka parlamentného výboru a členka opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS) sa stala terčom agresívnej kampane, ktorá sa zo sály Národnej rady SR preliala až pred dvere jej bytu.
Lucia Plaváková v otvorenom rozhovore pre podcast Rozhovory ZKH priznala, že čelí nielen vulgárnym urážkam od politických oponentov, ale aj vážnym vyhrážkam smrťou a prenasledovaniu, upozornil Koktejl.
Veľká vlna nenávisti
Plaváková, ktorá je po dlhých rokoch druhou slovenskou poslankyňou otvorene sa hlásiacou ku queer komunite po Edite Angyalovej, sa do povedomia verejnosti zapísala viacerými konfliktmi v parlamente.
Od incidentu s Andrejom Dankom, ktorému prekážali nálepky na jej počítači, až po šokujúce výroky Rudolfa Huliaka, ktorý ju verejne nazval dehonestujúcim označením. Práve tieto momenty podľa nej odštartovali vlnu agresie v online aj offline priestore.
Podľa slov poslankyne sa politické prekáračky rýchlo zmenili na boj o bezpečnosť jej najbližších. Vlna nenávisti, ktorú podľa nej vyvolali práve verejné útoky jej kolegov, vyústila do situácie, kedy sa bála o život svojej dcéry.
„Nebudem klamať, že je to jednoduché. Je to často veľmi ťažké a zraňujúce. Ale myslím si, že je veľmi dôležité, že tam som a že takýmto spôsobom môžem prispieť aj k nejakej osvete. Ale tiež som si nepredstavovala, že zažijem to, čo som v parlamente zažila. Od toho, že ma vykázali pre dúhovú nálepku na notebooku až po útoky Rudolfa Huliaka, s ktorým sa doposiaľ súdim, a ktorý vlastne spôsobil, že voči mne sa spustila naozaj veľká vlna nenávisti až vyhrážok smrťou,“ ozrejmila Plaváková v podcaste.
Replikujú výroky politikov
Situácia bola natoľko vážna, že poslankyňa musela na niekoľko mesiacov požiadať o ochranu. Agresori totiž mierili nielen na ňu, ale aj na jej maloletú dcéru.
Okrem všeobecnej nenávisti poslankyňa bojuje aj s konkrétnym stalkerom, ktorý prekročil všetky medze súkromia. Domov jej pravidelne zasiela listy s obscénnym obsahom, vrátane fotografií penisu, sprevádzané poznámkami o tom, čo podľa neho v živote potrebuje.
Tieto prejavy idú ruka v ruke s verbálnymi útokmi, ktoré často kopírujú rétoriku použitú v parlamentných rozpravách.
„Používajú tie vulgarizmy, ktoré použil Huliak a takisto nejakým spôsobom replikujú ten jeho výrok, že ma nepovažuje za ženu. Takže buď mi rovno píšu, že som muž, alebo čo som a podobne,“ priblížila šokujúce detaily svojej každodennej reality.
Nikto nie je povinný to znášať
Najviac zasiahnutou časťou jej života je však rodinné zázemie. Strach z hmatateľného nebezpečenstva prinútil Plavákovú k radikálnym krokom. V dňoch, kedy boli vyhrážky najintenzívnejšie, dcéra nechodila do školy a jej pohyb museli monitorovať bezpečnostné zložky.
„Určite by sme nemali hovoriť, že však si na to nejako zvykneme a vydržíme. Proste to by nemalo existovať. Jednoducho, nikto nie povinný to znášať. Nikto, naozaj nikto. A áno, vtedy, keď prišli tie vyhrážky smrťou, toho som sa veľmi zľakla. Lebo to bolo reálne a hmatateľné. Bolo to naozaj veľmi strašidelné. A, samozrejme, že to nejakým spôsobom doľahlo na mňa, takže som sa snažila dcéru čo najviac chrániť. Niekoľko dní nechodila ani do školy. Potom sme mali teda tú ochranu, ktorá monitorovala aj situáciu okolo jej školy,“ uzavrela poslankyňa.
Napriek tomu, že situáciu vníma ako hroznú, odchod z politiky neplánuje. Právnymi krokmi sa snaží vyvodiť zodpovednosť voči útočníkom a verí, že jej vytrvalosť môže prispieť k zmene politickej kultúry na Slovensku.
