Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR (MCRaŠ) navrhuje maximálne zvýšenie odvodu z hazardu o jedno percento – z 27 % na 28 %. Minister Rudolf Huliak (nezávislý) na pondelkovej tlačovej konferencii zdôraznil, že s vyšším navýšením rezort nesúhlasí, pretože by to podľa neho destabilizovalo celý trh stávkových spoločností. Spolu s ním vystúpil aj generálny riaditeľ národnej lotériovej spoločnosti Tipos Michal Hutník.
„Výsledkom by bolo nie viac peňazí pre štátny rozpočet zaplatených na odvodoch z hazardu, ale, naopak, pokles výberu odvodu, pretože menší prevádzkovatelia hazardných hier by absolútne zanikli a viedlo by to k tomu, že hráči by sa presúvali do nelegálnych online kasín,“ uviedol Huliak na tlačovej konferencii.
Rezort plánuje na koaličnú radu predložiť novelu zákona o hazarde, ktorá by Tiposu umožnila prevádzkovať samoobslužné terminály na číselné lotérie. Zároveň by mal mať štátny podnik možnosť otvárať kamenné kasína, čo má priniesť vyššie príjmy pre štát.
Minister zároveň oznámil zámer vytvoriť komoru stávkových spoločností, ktorej predsedom bude Tipos. MCRaŠ bude presadzovať, aby číselné lotérie aj naďalej prevádzkoval výlučne štátny Tipos.
Tvrdší boj proti nelegálnemu hazardu
„Chceme, aby príslušné orgány okamžite začali blokovať nelegálne online kasína. Podľa našich prepočtov to znamená ročný prínos na tržbách všetkých legálnych stávkových spoločností približne 800 miliónov eur až 1,3 miliardy eur. Z tejto sumy by len odvod z hazardu pre štát predstavoval približne 230 až 320 miliónov eur,“ vyčíslil Huliak.
Cieľom návrhov je podľa ministra zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu a prispieť ku konsolidácii verejných financií tak, aby to nebolo na úkor občanov a podnikateľov. „Vyzývam aj ostatných ministrov, aby prišli s konkrétnymi opatreniami na svojich rezortoch, ktoré prispejú ku konsolidácii verejných financií a nebudú na úkor pracujúcich ľudí,“ dodal Huliak.
Konsolidácia v praxi? Zatiaľ neúspech
Podľa názoru mnohých odborníkov a podnikateľov, ktorí sa zúčastnili ankety pre portál Trend, konsolidácia verejných financií na Slovensku nie je dostatočná a skôr symbolická.
Kritizujú najmä absenciu výrazných úsporných opatrení na strane výdavkov, pričom vláda sa sústreďuje prevažne na zvyšovanie daní, ktoré zaťažujú firmy aj občanov. Tento prístup podľa nich oslabuje podnikateľské prostredie a motiváciu investovať, čo v dlhodobom horizonte môže viesť k ekonomickej stagnácii.
Významnou prekážkou efektívnej konsolidácie je aj rast počtu štátnych zamestnancov a rozširovanie štátnej byrokracie bez jasnej stratégie či reformy verejnej správy. Odborníci preto vyzývajú k zásadným štrukturálnym zmenám a dôraznému obmedzeniu nadmerných výdavkov štátu, aby Slovensko mohlo zlepšiť svoju fiskálnu stabilitu a konkurencieschopnosť.
