Vianoce pred rokom 1989 voňali inak. Niežeby boli lepšie, boli jednoducho vzácne. V dobe, keď sa na mandarínky stálo v radoch a exotické ovocie ľudia poznali len z obrázkov, mali sviatky príchuť malého víťazstva.
Husákove deti si dodnes pamätajú ten špecifický mix stresu, improvizácie a radosti, ktorý sa nedá kúpiť v žiadnom modernom supermarkete. Píše o tom aj portál Plus 7 Dní.
Dnešný minimalistický trend a dokonale zladené stromčeky by v socialistickej obývačke neobstáli. Vtedajšia estetika sa riadila inými pravidlami a zvykmi. Pripomeňte si 15 ikonických momentov, bez ktorých by Štedrý večer v Československu neexistoval.
1. Stromček ako explózia gýča
Heslo znelo jasne: čím viac, tým lepšie. Zabudnite na decentné ladenie do dvoch farieb. Socialistický stromček musel žiariť všetkým, čo ste doma našli. Prehýbal sa pod váhou reťazí, lesklých gúľ a lametových vlasov. Bolo úplne jedno, že bol krivý, pod tou ťarchou ozdôb to aj tak nebolo vidieť.
2. Fúkané sklenené gule
Absolútnou klasikou, po ktorej dnes zberatelia opäť túžia, sú krehké sklenené gule. Ako píše aj zena.pluska.sk, tie najznámejšie pochádzali z legendárnej českej fabriky Okrasa, ktorá funguje dodnes. Nešlo o žiadne plastové výlisky, ale o poctivú ručnú prácu. Každá guľa bola originálom – ručne fúkaná, maľovaná jemnými ornamentmi a dozdobená trblietkami, čo dodávalo stromčeku neopakovateľné čaro.
3. Sladká odmena od ROH
Vianočné kolekcie boli fenoménom doby. Rodičia ich „fasovali“ na vianočných večierkoch v práci od Revolučného odborového hnutia (ROH). Nebol to luxus, ale súčasť sociálnej politiky. Či už v nich bola kvalitná čokoláda, alebo len fondánová hmota s príchuťou margarínu, patrili neodmysliteľne k výbave každej domácnosti.
4. Jedlička bola pre vyvolených
Zohnať pekný a súmerný živý stromček bol často nadľudský výkon. Väčšina slovenských domácností sa musela uspokojiť s opadavým smrekom. Kto mal šťastie, známosti alebo si vedel našetriť, pýšil sa borovicou. Jedlička? To bola rarita, o ktorej sa väčšine mohlo len snívať.
5. Papierové girlandy
Takéto papierové ozdoby, často vyrobené v škole, hoci boli krivé, potešili.
6. Salónky
Vianočný stromček slúžil aj ako bufet. Salónky viseli na každej vetvičke a pre deti boli neodolateľným lákadlom. Mnohí si pamätajú stratégiu, ako opatrne vybrať cukrík, zjesť ho a prázdny obal zavesiť späť.
7. Formičky ako rodinné striebro
V kuchyni to voňalo vanilkou a poctivou prácou. Kovové formičky na praclíky, rožteky či orechy boli vzácnejšie než zlato. Dedili sa z generácie na generáciu a beda tomu, kto by si ich požičal a nevrátil. Boli symbolom domácej pohody a pečenia, ktoré trvalo aj niekoľko dní.
8. Mandarínky: Vôňa, na ktorú sa čakalo
Dnešné deti si nevedia predstaviť, že by mandarínky alebo pomaranče boli niečím výnimočným. Za socializmu sa však citrusy objavili na pultoch zvyčajne až tesne pred sviatkami a stáli sa na ne dlhé rady. Tá vôňa, ktorá sa rozliala bytom po olúpaní prvého ovocia, bola neklamným znakom, že Vianoce sú tu. Kiwi či avokádo boli vtedy pojmy z ríše sci-fi.
9. Transport kapra v novinách
Žiadne vákuové balenie ani igelitové tašky. Kapor sa kupoval živý, priamo z kade na ulici. Predavač ho zabalil do mokrých novín, v ktorých ryba musela prežiť cestu domov.
Keď už kapor dorazil domov, putoval do vane. Pre deti to bol dočasný domáci miláčik, ktorého chodili pozorovať. Pre zvyšok rodiny to znamenalo logistický problém a obmedzenú hygienu. Tento zvyk pretrval u mnohých dodnes, aj keď už nie je nevyhnutnosťou.
10. Vianočné pohľadnice
Zabudnite na SMSky alebo gify na sociálnych sieťach. Ľudia si písali rukou. Vianočné pohľadnice s motívmi zasnežených krajiniek chodili poštou celé týždne pred sviatkami. Často sa potom vystavovali na nástenky alebo za sklo v obývacej stene.
11. Muchotrávkové inžinierstvo
Svetielka v tvare hríbikov boli vrcholom dizajnu, no mali jednu zákernú vlastnosť. Ak sa vypálila jediná žiarovka, zhasol celý reťazec. Otec rodiny potom trávil hodiny skúšaním a hľadaním tej jednej zradnej muchotrávky, zatiaľ čo deti netrpezlivo čakali na zázrak.
12. Darčekov bolo málo
Pod stromčekom sa nekopili hory balíčkov. Darčekov bolo menej, no o to väčšiu radosť urobili. Chlapci snívali o stolnom futbale alebo plechovom vláčiku, dievčatá o bábike. Ak ste našli pod stromčekom vytúženú hračku, bol to vrchol roka. Nebolo to o cene, ale o splnenom sne v dobe nedostatku.
13. Mlynček na orechy
Gazdiné nemali k dispozícii moderné roboty, ktoré by urobili všetko za ne. Orechy sa mleli na ťažkých kovových mlynčekoch, ktoré sa montovali o stôl. Bola to fyzicky náročná práca, pri ktorej často asistovali deti alebo manželia. Zvuk drvenia orechov bol soundtrackom predvianočných príprav.
14. Prskavky pre odvážnych
Iskry, dym a špecifický zápach síry. Prskavky boli nebezpečné, pálili prsty a často prepálili obrus či koberec. Stačila sekunda nepozornosti a hrozilo malé rodinné nešťastie. Napriek tomu vytvárali tú najmagickejšiu atmosféru, na ktorú sa tešili malí aj veľkí.
15. Snehová nostalgia a kalamita ’86
Ku spomienkam na socialistické Vianoce patrí aj sneh. Niekedy ho bolo toľko, že doprava kolabovala. Niektorí dodnes spomínajú na rok 1986, kedy snehová kalamita zatvorila školy, vlaky meškali a záveje boli vyššie než deti. Pre dospelých to bol stres, pre školákov tie najlepšie neplánované prázdniny.
