Ešte pred pár mesiacmi plánovali spoločnú budúcnosť a tešili sa na príchod vytúženého bábätka. Dnes však čelia jednej z najkrutejších rán, aké život dokáže uštedriť. Príbeh Yennifer Cao, známej z reality šou Love Island, a bývalého kreatívneho producenta Samuela Jaška sa zmenil z radostného očakávania na bolestnú skúšku, ktorú by si žiadny rodič neprial zažiť.
Radostná správa o tehotenstve, ktorú dvojica zverejnila ešte na jeseň, vyvolala vlnu gratulácií a podpory. O to šokujúcejšia bola správa, ktorá prišla po dňoch ticha. Yennifer sa rozhodla prelomiť mlčanie a podeliť sa o stratu synčeka, ktorý sa narodil predčasne a bojoval o život v nemocnici. Píše portál EVA.
Sen o rodine sa skončil skôr, než dostal šancu naplno sa rozvinúť.
„Prišli sme o nášho malého chlapčeka, ktorý bojoval až do poslednej chvíle. Moje srdce sa mi rozpadá na tisíc kúskov a želala by som si, aby som mohla všetko vrátiť späť,“ povedala Yennifer.
Celý dramatický sled udalostí sa začal krátko po Vianociach, keď Yennifer musela náhle vyhľadať lekársku pomoc. Jej stav si vyžiadal hospitalizáciu a presun na rizikové oddelenie, kde ešte istý čas prežívala nádej, že sa podarí tehotenstvo udržať. Napriek obrovskému odhodlaniu a viere však situácia nabrala rýchly spád a lekári museli zasiahnuť. Predčasný pôrod cisárskym rezom bol pre ňu fyzicky aj psychicky mimoriadne vyčerpávajúci a sprevádzali ho pocity absolútnej bezmocnosti.
„26.12.2025 som odišla na pohotovosť, kde ma nechali a oznámili mi, že sa otváram a pravdepodobne budem rodiť. Vďaka Bohu som ešte nerodila a odviezli ma na rizikové oddelenie. Bol to záblesk nádeje. Modlila som sa ku všetkým Bohom, aby ma tu ešte nechali aspoň ďalšie dva mesiace a každú kontrakciu som sa snažila vytlačiť z hlavy. Ani to však nestačilo a lekári rozhodli. Malý sa narodil cisárskym rezom 28.12.2025. Moje telo sa rozpadalo a mala som pocit, že umieram. Tá bezmocnosť, keď nemôžeš nič urobiť a ísť proti lekárskemu rozhodnutiu, ma zničila,“ opisuje.
Po operácii sa začal ďalší boj. Yennifer sa prebrala z celkovej anestézie v silných bolestiach a v stave obrovského strachu o život svojho dieťaťa. Prvé informácie o tom, že chlapček dýcha, jej priniesli aspoň malý záblesk úľavy. Krátke chvíle, keď ho mohla cítiť pri sebe, patrili k najsilnejším momentom celého obdobia, aj keď sama zostala po zákroku na jednotke intenzívnej starostlivosti.
„Prebrala som sa z celkovej anestézie a pamätám si, ako ma všetko extrémne bolelo, pretože ma uspávali v najväčšej panike a v panike ma aj prebudili. Jediné, čo ma zaujímalo, bolo, či dýcha, žije, má šancu. S úsmevom mi ocko malého povedal, že dýcha, je krásny, neboj sa láska… mala som ho na hrudi,“ hovorí Yennifer.
Nasledovali dni plné neistoty, komplikácií a vyčerpania. Lekári postupne informovali o zdravotnom stave dieťatka, ktorý bol vážny, no stále v ňom prežívala nádej, že sa situácia môže obrátiť k lepšiemu. Yennifer sa pritom sama zotavovala pomaly, bojovala s bolesťami a fyzickou slabosťou, no každá myšlienka smerovala k synovi, ktorého konečne mohla opäť uvidieť. Ten pohľad v nej zanechal nezmazateľnú stopu. Drobné telíčko obklopené množstvom hadičiek, no zároveň pocit silného puta a materinskej lásky, ktorá vznikla okamžite.
„Vo chvíli, keď som ho zbadala… bola to láska na prvý pohľad. Mal 19 hadičiek. Mal už vlásky a noštek po mne. Mal rysy, ktoré mi pripomínali známu tvár, ktorú vídam doma každú noc pred spaním a po prebudení,“ píše.
Keď prišla správa o nutnej operácii bábätka, rodina čelila ďalšej obrovskej skúške. Nádej sa ešte nevzdávala, no bola čoraz krehkejšia. O niekoľko dní neskôr však prišiel moment, ktorý zmenil všetko.
„Po dvoch dňoch nám oznámili, že ho musia operovať. Vtedy sa mi svet zrútil už po druhýkrát. Také malé telíčko a tak veľké veci musí zvládnuť. Napriek tomu tam bola nádej. Nádej však umiera posledná, sa hovorí. Po desiatich dňoch nám lekári oznámili to najhoršie…,“ dodala na záver.
Yennifer sa rozhodla svoj príbeh zverejniť aj preto, aby poukázala na bolesť, o ktorej sa často mlčí. Strata dieťaťa je téma, ktorú mnohí prežívajú potichu, bez slov a bez možnosti sa s ňou otvorene vyrovnať. Jej priznanie je svedectvom obrovskej bolesti, ale aj snahou dať hlas rodičom, ktorí si prechádzajú podobným peklom.
Galéria:
