Nemecký futbal si ho bude navždy pamätať ako jedného z najefektívnejších útočníkov svojej éry. Ulf Kirsten (59), muž, ktorý nastrieľal desiatky gólov za Bayer Leverkusen a obliekol dres národného tímu rovno stokrát, však nesie na pleciach aj tieň minulosti, ktorá nemá nič spoločné s gólmi ani športovou slávou.
Jeho meno sa totiž objavilo v archívoch nechválne známej Stasi, východonemeckej štátnej bezpečnosti. A hoci mnohí športovci po páde Berlínskeho múru otvorene priznali spoluprácu s režimom, príbeh Kirstena zostáva plný otáznikov.
Už začiatkom 90. rokov odhalil futbalista Torsten Güchow z Drážďan svoju minulosť informátora Stasi. Jeho verejné priznanie z roku 1992 šokovalo futbalové prostredie a stalo sa prvým vážnym signálom, že šport a politika boli vo východnom bloku prepletené viac, než si fanúšikovia chceli pripustiť. Čoskoro po ňom sa na svetlo sveta dostali ďalšie mená – medzi nimi aj Ulf Kirsten, ktorý bol vedený pod krycím menom „Knut Kruger“. Archívne dokumenty naznačujú, že od neho chceli získavať informácie o spoluhráčoch či možných plánoch na útek do zahraničia.
Lenže Kirsten sa vraj nikdy nestal poslušným spolupracovníkom. „Kirsten je nerozumný, nespolupracuje poriadne. Musíme ísť cez jeho otca. Nevie odpovedať na otázky o riziku úteku svojich spoluhráčov, existuje podozrenie, že vie viac, než hovorí,“ uvádza sa v jednom z dobových záznamov Stasi. Dokonca sa ocitol na hranici, keď bol on sám považovaný za potenciálneho utečenca. Paradoxne, muž, od ktorého sa očakávalo, že bude donášať, sa stal objektom podozrenia tajnej polície.
Po páde múru sa Kirsten okamžite zaradil medzi futbalistov, ktorí si vedeli nájsť miesto aj vo zjednotenej Bundeslige. V roku 1990 prišiel do Bayeru Leverkusen a počas 13 sezón sa stal jeho ikonou. Na konte má 350 ligových zápasov a 182 gólov, čo ho dodnes radí na 7. miesto historickej tabuľky strelcov Bundesligy. Fanúšikovia ho prirovnávali ku Gerdovi Müllerovi – nie pre krásu jeho gólov, ale pre ich neúprosnú efektivitu. „Gól nemusí byť krásny, stačí, aby lopta prešla za čiaru,“ hovorieval Kirsten sám.
S výškou 172 centimetrov a robustnejšou postavou bol futbalista nízkeho ťažiska, ktorý vedel ustáť súboje s oveľa vyššími obrancami. Jeho štýl hry bol tvrdý, priamočiary, bez strachu. Často však pôsobil ako hráč, ktorý si nepotreboval získať sympatie. „Povzbudzuje ma len to, keď na mňa píska celý štadión,“ priznal kedysi pre médiá.
Úspechy aj bolesti
V Leverkusene vybojoval Nemecký pohár v roku 1993, no s titulmi to bolo horšie – jeho tím bol smoliarsky „večný druhý“, vždy v závese za Bayernom alebo Dortmundom. Napriek tomu sa Kirsten trikrát stal najlepším strelcom Bundesligy (1993, 1997, 1998). Najpamätnejším momentom jeho kariéry bolo finále Ligy majstrov v roku 2002 proti Realu Madrid, hoci Leverkusen napokon prehral. Jeho efektivita mu však priniesla prestížnu cenu EFFIFU pre najúčinnejšieho útočníka súťaže.
Za reprezentáciu odohral 100 zápasov a strelil 34 gólov – najprv za Východné Nemecko, neskôr za spoločný nemecký tím. Zúčastnil sa MS 1994 v USA, MS 1998 vo Francúzsku aj EURO 2000, no na veľký úspech nikdy nedosiahol. „V národnom tíme som bol len dočasným riešením,“ priznal otvorene.
Kariéru ukončil v roku 2003, no futbalu zostal verný. V Leverkusene pôsobil ako asistent trénera aj kouč rezervného tímu, kde zotrval až do roku 2011. Jeho meno nesie ďalej aj jeho syn Benjamin Kirsten, ktorý sa vydal na brankársku dráhu a hral za Dynamo Drážďany.
Aj keď si fanúšikovia pamätajú predovšetkým jeho góly a bojovnosť, Kirstenov príbeh je aj pripomienkou doby, keď futbal v NDR nebol len športom, ale aj nástrojom režimu. Záznamy Stasi sú dôkazom, že politika zasahovala do životov hráčov bez ohľadu na ich túžby či sny.
Pre jedných zostane legendárnym útočníkom, pre iných symbolom toho, ako totalita ovplyvnila aj športové osudy. Pravdou však je, že Krycie meno „Knut“ už nikdy nezmizne z jeho životopisu.
