Slovenské verejné financie sa dostávajú do čoraz napätejšej situácie a odborníci varujú, že samotné zvyšovanie daní nemusí stačiť. Analytici z Národná banka Slovenska upozorňujú, že vývoj pripomína príbeh Grécka spred finančnej krízy. Hoci Slovensko nie je pod vonkajším tlakom, bez zásahov do výdavkov môže skončiť na podobnej trajektórii rastúceho dlhu.
Pojem „grécka cesta“ sa na Slovensku často používa ako skratka pre rozpočtový chaos a nekontrolované zadlžovanie. Podľa analytikov však ide len o polovicu pravdy.
Príbeh Grécko má totiž aj druhú, menej známu kapitolu – obdobie, v ktorom krajina dokázala po bolestivých reformách stabilizovať svoje hospodárenie a vrátiť sa k rastu.
Na rozdiel od Atén sa Bratislava nenachádza v situácii, keď by musela konať pod hrozbou zásahu finančných trhov či medzinárodných inštitúcií. Slovensko má stále funkčný bankový sektor a relatívne stabilné prostredie. To znamená, že ozdravovanie môže prebiehať postupne a bez dramatických šokov pre ekonomiku.
Analytici upozorňujú, že práve tento časový priestor je najväčšou výhodou, ktorú by krajina nemala premrhať.
Ako sa Grécko dostalo do problémov
Pred globálnou finančnou krízou rástli v Grécku verejné výdavky výrazne rýchlejšie než príjmy štátu. Najväčší podiel na tom mali sociálne programy a mzdy v štátnej správe. Kým výdavková strana rozpočtu sa nafukovala, príjmy stagnovali a postupne klesali.
Výsledkom bol prechod z rozpočtových prebytkov do hlbokých deficitov.
Po vypuknutí krízy sa Grécko najskôr snažilo stabilizovať financie najmä zvýšením daní. Daňové príjmy sa v priebehu niekoľkých rokov zvýšili o približne osem percent HDP.
Napriek tomu sa nepodarilo dosiahnuť trvalý obrat, pretože ekonomika sa prepadla a štát nedokázal generovať dostatočné prebytky.
Keď sa ukázalo, že samotné dane nestačia, nasledovali tvrdšie opatrenia. Výrazne sa znižovali sociálne výdavky, krátili sa mzdy vo verejnom sektore a obmedzovala sa spotreba štátu.
Tieto kroky síce znamenali pokles životnej úrovne, no zároveň položili základy dlhodobej stability. Grécko sa postupne stalo odolnejším voči ďalším krízam.
Slovenský príbeh má podobný začiatok
Analytici upozorňujú, že aj Slovensko sa v posledných rokoch posunulo z prebytkového hospodárenia do výrazných mínusových čísel. Hlavným dôvodom je opäť rast sociálnych transferov a zvyšovanie platov v štátnej správe. Výdavky tak rastú rýchlejšie než schopnosť štátu generovať príjmy.
Aktuálne sa Slovensko snaží ozdraviť rozpočet najmä cez vyššie daňové príjmy. Tento prístup však podľa odborníkov naráža na hranice. Spomaľujúca ekonomika nedokáže absorbovať neustále zvyšovanie daňového zaťaženia bez negatívnych dopadov na rast a zamestnanosť.
Ak by Slovensko kopírovalo grécku cestu v oblasti výdavkov, znamenalo by to zníženie sociálnych výdavkov približne o 3,8 miliardy eur a obmedzenie miezd vo verejnom sektore asi o 2,2 miliardy eur. Spolu ide o sumu okolo šiestich miliárd eur, čo zodpovedá odhadovanej potrebe dodatočnej konsolidácie na nasledujúce desaťročie.
Podľa analytikov má Slovensko v zásade len dve možnosti. Buď postupne zreformuje výdavkovú stranu rozpočtu a prispôsobí ju reálnym príjmom, alebo bude pokračovať v zvyšovaní daní a sprísňovaní výberu. Obe cesty majú politické aj spoločenské náklady, no odkladanie riešení by mohlo znamenať, že krajina sa raz ocitne v situácii, keď už nebude mať na výber.
