Optimálna teplota v domácnosti nie je len otázkou komfortu, ale aj zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča udržiavať v izbách minimálne 18 °C, pričom malé deti či starší ľudia môžu potrebovať o niečo teplejšie prostredie. Naopak, prehriatie môže spôsobiť zdravotné komplikácie a zaťažovať organizmus. Aká je teda ideálna teplota pre váš domov?
Ako informuje portál tvnoviny.sk, zimné mesiace prinášajú chlad, ktorý preniká do našich domovov a bytov, čím nás stavajú pred rozhodnutie – pridať viac vrstiev oblečenia alebo zvýšiť teplotu kúrenia? Hoci ide predovšetkým o otázku pohodlia, nemenej dôležité je aj to, čo prospieva nášmu zdraviu.
Ideálna teplota
Dlhodobo sa predpokladá, že normálna telesná teplota človeka je 37 stupňov Celzia. Nové výskumy však ukazujú, že táto hodnota nie je univerzálna. Telesná teplota sa líši u každého jednotlivca a ovplyvňuje ju množstvo faktorov, ako sú pohlavie, metabolizmus, hormonálne zmeny, fyzická aktivita, vek či menštruačný cyklus, uvádza BBC.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča udržiavať izbovú teplotu na úrovni 18 stupňov Celzia, čo je považované za bezpečné pre ochranu pred negatívnymi vplyvmi chladu. Nízke teploty môžu mať nepriaznivý dopad na zdravie – zvyšujú riziko zhoršenia astmy, môžu prispieť k srdcovým ochoreniam a negatívne ovplyvniť psychickú pohodu, pričom môžu vyvolať pocity úzkosti a depresie.
„Uvedomujeme si, že zdravé domy sú jedným z kľúčových stavebných kameňov dobrého zdravia. To znamená, že domy, ktoré sú dostupné, bezpečné, pohodlné a teplé, pomáhajú chrániť naše zdravie,“ uviedla senior špecialistka na verejné zdravie Rebecca Wilson.
Zimné prieskumy Public Health Wales z rokov 2022 a 2023 odhalili, že v mesiacoch pred príchodom zimy narastá u ľudí stres a úzkosť. Hlavným dôvodom sú zvyšujúce sa náklady na vykurovanie, kvôli ktorým sa mnohí rozhodujú udržiavať vo svojich domácnostiach nižšiu teplotu.
Nielen chlad, ale aj nadmerné teplo môže predstavovať zdravotné riziko. Keď sa telo snaží ochladiť, dochádza k zvýšenej záťaži srdca a obličiek. Prehriatie môže zároveň zhoršiť už existujúce zdravotné problémy a negatívne ovplyvniť psychické zdravie, pričom výskumy ukazujú súvislosť so zvýšeným rizikom samovrážd.
Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria malé deti. Odporúča sa, aby teplota v miestnosti, kde spia dojčatá, bola nižšia ako priemer, ideálne v rozmedzí 16 – 20 stupňov Celzia, pretože prehriatie zvyšuje riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat. Naopak, starší ľudia môžu potrebovať teplejšie prostredie, keďže ich telesná teplota v pokoji býva nižšia ako u mladých dospelých.
Rozdiely medzi pohlaviami
Biologické a hormonálne rozdiely medzi mužmi a ženami ovplyvňujú ich vnímanie tepla a chladu. Ženy majú viac tukového tkaniva medzi svalmi a kožou, čo síce udržiava vnútorné orgány v teple, ale zároveň obmedzuje prenos tepla na povrch tela a končatiny.
Menštruačný cyklus tiež zohráva svoju rolu – telesná teplota sa počas neho mení, pričom najvyššiu hodnotu dosahuje po ovulácii.
Okrem toho sú ženy vo všeobecnosti menšie a ich metabolizmus v pokojovom stave je pomalší ako u mužov, čo vedie k nižšej produkcii tepla. V dôsledku toho môžu byť citlivejšie na chlad, aj keď ich telesná teplota býva vyššia.
