Budúcnosť, ktorú si mladí dlho predstavovali – plná slobody, kreatívnych povolaní a príjmov získaných takmer bez námahy – sa rýchlo mení na oveľa triezvejšiu realitu.
Nástup umelej inteligencie prepisuje pravidlá pracovného trhu rýchlejšie, než stíhajú reagovať školy, firmy aj samotní zamestnanci. A práve generácia Z môže byť tá, ktorá zmeny pocíti najtvrdšie. Upozornil na to portál Pravda.
Shillingovo varovanie: AI nebude pracovať za nás
Renomovaný ekonóm Gary Shilling, známy predvídaním veľkých kríz, upozorňuje, že mladí by mali rátať s opakom toho, čo im sľubovali technologickí optimisti.
V rozhovore pre Business Insider zdôraznil, že umelá inteligencia neprinesie automaticky skrátený pracovný čas či možnosť pohodlného pasívneho príjmu. Skôr naopak – niektorí ľudia podľa neho môžu o prácu prísť a ocitnúť sa v situácii, keď budú vďační aj za najjednoduchšie manuálne pozície. Zdôrazňuje, že o životnej úrovni nerozhoduje počet hodín, ale schopnosť človeka priniesť hodnotu, čo v ére AI znamená nutnosť neustáleho učenia a rýchleho prispôsobovania sa.
Shilling, ktorý má takmer deväťdesiat rokov, sám odísť do dôchodku neplánuje. Tvrdí, že práca ho drží aktívnym, popritom sa venuje včelárstvu aj domácim projektom. Jeho životný štýl kontrastuje s predstavou mnohých mladých, že úspech príde ľahko a rýchlo.
Podľa Shillinga práve toto očakávanie vedie k rizikovým rozhodnutiam, napríklad k špekuláciám v kryptomenách či meme akciách, ktoré pôsobia ako skratky k bohatstvu.
Generácia Z vs. realita pracovného trhu
Generácia Z bola dlhé roky opisovaná ako tá, ktorá zmení fungovanie firiem, no pri príchode do zamestnania naráža na tvrdší svet, než očakávala. Zástupcovia personálnych agentúr upozorňujú, že mladí často vnímajú prácu ako priestor na sebarealizáciu, nie ako povinnosť. Potrebujú otvorenú komunikáciu, okamžitú spätnú väzbu a zmysel v tom, čo robia. Martin Huba zo Synergie zdôrazňuje, že peniaze pre nich síce majú význam, no často nie sú rozhodujúce – dôležitejšia býva rovnováha medzi kariérou a osobným životom či príležitosť na rast.
Zároveň však práve mladí čelia nestabilite najčastejšie. Prieskumy zo zahraničia ukazujú, že manažéri sa pri prepúšťaní najčastejšie zbavujú pracovníkov do 24 rokov. Slovenské dáta potvrdzujú vysokú fluktuáciu: až tretina ľudí vo veku 18 až 24 rokov zmenila za jediný rok zamestnávateľa, čo je niekoľkonásobne viac než zvyšok populácie. Mnohí zamestnávatelia otvorene priznávajú, že pri mladých často riešia problémy s nízkou motiváciou, neprijímaním kritiky či slabšími komunikačnými zručnosťami.
Tvrdšia budúcnosť a menej ilúzií
Nástup umelej inteligencie vytvára tlak na všetkých zamestnancov, no generačná situácia mladých je špecifická. Mnohí z nich vyrastali v presvedčení, že technológie im zjednodušia život a otvoria dvere k práci, ktorá bude slobodnejšia a menej náročná. Realita však naznačuje, že presný opak môže byť pravdou. AI síce prináša nové možnosti, no zároveň zvyšuje konkurenciu, zrýchľuje tempo zmien a kladie vyššie nároky na schopnosť prispôsobenia.
Pre generáciu Z to znamená koniec éry, v ktorej sa dalo spoľahnúť na sľuby o ľahkom úspechu. Budú musieť pracovať viac, vzdelávať sa rýchlejšie a posilňovať zručnosti, bez ktorých sa v budúcnosti nezaobídu. Ak chce táto generácia uspieť, bude musieť prehodnotiť svoje očakávania a namiesto snov o jednoduchom živote postaviť svoju kariéru na vytrvalosti a odolnosti.
