Filmy a seriály nás roky učili, že infarkt prichádza ako blesk z jasného neba: postava si dramaticky chytí hruď, zrúti sa na zem – koniec. Realita však býva oveľa tichšia, menej nápadná a práve preto nebezpečná. Mylné predstavy môžu viesť k tomu, že človek váha s volaním pomoci, kým nie je neskoro.
Podľa profesorky ošetrovateľstva Ann Eckhardt z University of Texas at Arlington nám popkultúra v 80. a 90. rokoch „urobila medvediu službu“. Mnohí čakajú dramatické filmové scény, no skutočný infarkt sa môže prejaviť len jemným nepríjemným pocitom, ktorý „nie je úplne v poriadku“. A čím dlhšie čakáte, tým väčšie riziko trvalého poškodenia srdcového svalu.
Ako vznikol mýtus „Hollywoodskeho infarktu“
Televízia a film sú pre laikov hlavným zdrojom predstáv o zdravotných stavoch. Výskum Eckhardt a jej kolegov ukázal, že takmer tri štvrtiny ľudí čerpajú informácie o infarktoch z televízie alebo filmov. Nie je preto divu, že ľudia očakávajú dramatické zrútenie. Keď sa nič také nestane, príznaky zľahčujú – a do nemocnice prichádzajú neskoro.
Aby výskumníci pochopili, čo si verejnosť pod „bolesťou na hrudi“ predstavuje, vytvorili dotazník Chest Pain Conception Questionnaire. Cieľom je odhaliť rozdiel medzi realitou a tým, čo si ľudia myslia – a následne zlepšiť zdravotnú edukáciu.
Infarkt nemusí bolieť ako nôž v hrudi
Keď sa povie „bolesť na hrudi“, veľa ľudí si predstaví ostrú, prenikavú bolesť. Pri srdcovom infarkte však môže ísť o tlak, zvieranie, plnosť, pálenie, diskomfort alebo nejasný pocit úzkosti v hrudníku. Niektorí pacienti opisujú, že „akoby im na hrudi sedel slon“, iní hovoria len, že sa „necítia dobre“.
Ďalšie možné príznaky popísal portál heartandlung.org:
- tlak, zvieranie alebo pálenie za hrudnou kosťou,
- bolesť šíriaca sa do ramena, ruky (často ľavej, ale nie vždy), krku, sánky, chrbta alebo hornej časti brucha,
- dýchavičnosť (zadýchanie aj pri malej námahe alebo v pokoji),
- studený pot, náhle zoslabnutie, závrat či mdloby,
- nevoľnosť alebo nutkanie na vracanie,
- nevysvetliteľná únava, najmä u žien.
Muži vs. ženy: menej rozdielov, než si myslíme
Roky sa tradovalo, že muži majú „typické“ infarkty (bolesť na hrudi) a ženy „atypické“ (únava, nevoľnosť, bolesť chrbta). Ann Eckhardt však upozorňuje, že tento jazyk vytvára chaos. Najčastejším príznakom u oboch pohlaví je problém v hrudníku. Rozdiel je skôr v tom, že ženy častejšie popisujú sprievodné symptómy (únava, nevoľnosť, tlak v chrbte), a ich signály bývajú prehliadnuté – aj zdravotníkmi, aj samotnými pacientkami.
„Niečo ma tlačí, ale nie je to bolesť… to asi nič nebude.“ Takto vyzerá odklad, ktorý môže stáť život. Čím dlhšie je srdcový sval bez kyslíka, tým väčšia časť tkaniva odumiera. Včasná liečba (angioplastika, lieky na rozpustenie zrazenín) dramaticky zlepšuje prognózu.
Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) poukazujú na to, že srdcovocievne ochorenia patria na Slovensku dlhodobo k najčastejším dôvodom hospitalizácie. V roku 2021 bolo s akútnym infarktom myokardu prijatých do nemocníc 13 676 pacientov. Alarmujúce je, že tieto ochorenia čoraz častejšie postihujú aj mladších ľudí. Na infarkt zomrelo v roku 2020 celkovo 2 209 osôb, o rok neskôr počet obetí vzrástol na 2 453.
