Mladí ľudia v psychickej kríze najprv vyhľadávajú pomoc u umelej inteligencie a až potom kontaktujú odborníkov či dokonca nič nerobia. Občianske združenie IPčko varuje, že ide o nebezpečne rastúci trend. Aj preto by to mala byť jedna z najvýraznejších tém tohto roka.
Psychológovia IPčka vlani zaznamenali výrazný nárast takýchto prípadov. Medzi prvým a druhým polrokom evidujú až 73-percentný nárast.
„Mladí ľudia umelú inteligenciu, napríklad ChatGPT, využívajú ako pomoc, podporu či prvý kontakt v situáciách, keď si nevedia s niečím rady a často majú ťažkosti psychického charakteru,“ vysvetlila alarmujúci stav vedúca Krízovej linky pomoci Veronika Čuláková Tóthová.
Nebezpečný je aj fakt, že hoci AI v mnohých prípadoch odporučí mladým ľuďom vyhľadať odborníka, časť z nich už ďalšiu pomoc nevyhľadá.
Odborníci varujú: AI nemá empatiu a nenahradí človeka
Nebezpečný trend znepokojuje väčšinu odborníkov z oblasti psychológie a psychiatrie. Tí upozorňujú aj na ďalší rozmer problému: „Umelá inteligencia môže byť pre niekoho prvým krokom k sebapoznaniu či psychoedukácii, ale nemá schopnosť empatie, nevníma traumu a kontext osobnej situácie tak, ako to dokáže skutočný terapeut,“ potvrdzujú odborníci z IPčka, podľa ktorých AI nedokáže zodpovedne vyhodnotiť vážne riziko, napríklad samovražedné úmysly, a z toho dôvodu nie je vhodná ako prvá a jediná pomoc v kríze.
Nebezpečné je aj to, že mladí môžu nadviazať neprimeraný emocionálny vzťah s chatbotom, pretože tieto nástroje odpovedajú rýchlo a často podporujú pocity, ktoré si používateľ želá počuť.
Podľa Zuzany Juránekovej z IPčka si “mladí niekedy vytvárajú z chatbotov dokonalého priateľa, ktorý im poskytuje potvrdenie ich pocitov, ale chýba mu skutočná ľudská interakcia“.
Ľudský zásah je nevyhnutný
Lekári a špecialisti v oblasti duševného zdravia sa zhodujú v tom, že krízové situácie si vyžadujú ľudský zásah, ktorý AI nedokáže adekvátne nahradiť. Podľa viacerých psychiatrov je kontakt s človekom nenahraditeľný najmä v prípadoch, kde ide o závažné emočné poruchy alebo riziko sebapoškodzovania.
„AI môže pomôcť s informáciami, ale nič nenahradí rozhovor s psychológom či psychiatrom, ktorý vie reagovať na nepredvídané signály a rizikové správanie – to je kľúčové pri prevencii tragédií,“ zhodli sa vo vyjadreniach odborníci.
Po posilnení systémovej podpory duševného zdravia mladých volajú aj politici. Vývoj duševného zdravia mladej generácie považujú za alarmujúci.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) opakovane pripomína, že digitálne nástroje môžu byť užitočné ako doplnok, nie však ako náhrada odborníkov. Podľa neho je nevyhnutné investovať do dostupnej psychologickej pomoci priamo v školách a komunitách, aby sa mladí naučili rozpoznať, kedy je potrebné obrátiť sa na človeka.
Nadmerné používanie umelej inteligencie môže okrem iného obmedzovať rozvoj kritického myslenia mladých, čo je podľa rezortu školstva ďalší rastúci problém.
Občianske združenie IPčko mladým ľuďom odkazuje, že umelá inteligencia môže byť len prvým krokom – a nie cieľom pomoci v kríze. „Stále veríme, že ľudská odborná pomoc je naozaj nenahraditeľná,“ uzavrela Veronika Čuláková Tóthová.
Združenie zároveň plánuje prepájať svoje služby s inými linkami pomoci doma aj v zahraničí, aby poskytovali efektívnejšiu a kvalitnejšiu pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú.
