Riziko kolapsu režimu
Ak by došlo k zabitiu Chameneího, 86-ročného lídra, ktorý vládne od roku 1989, experti varujú, že by to mohlo viesť k úplnému rozpadu režimu. „Kolaps režimu znamená kolaps štátu a nechať chaos, ktorý potom vypukne, aby sa rozvinul,“ povedal Trita Parsi z Quincy Institute pre CNN.
Chameneí počas svojho pôsobenia potlačil viacero vĺn protestov, presadzoval prísnu islamskú morálku a rozšíril vplyv Iránu v regióne. Jeho smrť by otvorila otázku, kto ho nahradí – najvyšší vodca sa totiž vyberá na celý život a Chameneí neurčil žiadneho nástupcu. Kľúčovú rolu v tom zohráva 88-členné Zhromaždenie expertov, no proces výberu môže byť pomalý a nejasný.
„Ak Chameneí zomrie a Rada strážcov zdrží vymenovanie nástupcu, riziko nestability môže narásť,“ upozorňuje Parsi.
Separatisti čakajú na príležitosť
Irán je etnicky rozmanitý štát s viac než 90 miliónmi obyvateľov. Jeho jednotu doteraz držal práve centralizovaný autoritársky režim. No v prípade jeho zrútenia môžu o slovo zabojovať rôzne separatistické a opozičné skupiny, niektoré z nich už otvorene podporili izraelské útoky.
„Je zrejmé, že tento útok nie je namierený proti Iránu, ale proti režimu vlády velajata faghíh (vlády duchovenstva),“ vyhlásila sunnitská balúčska militantná skupina Armáda spravodlivosti. „Je to Božia vôľa, že sa vytvorilo vákuum, ktoré by mal iránsky národ využiť.“
Podporu vyjadrila aj kurdská separatistická skupina Kurdistánska strana slobody, ktorá vo vyhlásení uviedla, že podporuje „zničenie vojenských a bezpečnostných kapacít Iránu“.
Kto by mohol prevziať moc?
Niektorí analytici špekulujú, že Izrael a prípadne aj USA by mohli podporiť Rezu Pahlavího, exilového syna zosadeného šacha, ktorý po roku 1979 odišiel do Spojených štátov. Pahlaví sa nedávno stretol s izraelskými predstaviteľmi a pre BBC vyhlásil, že aktuálny konflikt je „príležitosťou na zvrhnutie režimu“.
„Čoskoro v Teheráne,“ napísal izraelský minister pre záležitosti diaspóry Amichai Chikli na sieti X k fotografii, na ktorej si podáva ruku s Pahlavím.
Pahlaví však čelí rozporuplným reakciám – kým niektorí Iránci v exile ho podporujú, iní ho obviňujú z vlastizrady.
Ďalšou možnosťou je, že moc prevezmú niektoré frakcie iránskej armády. Tieto zložky by však podľa Parsiho mohli byť ešte tvrdšie než súčasný režim a považovali by jadrovú zbraň za jediný účinný spôsob obrany pred ďalšími útokmi.
„To by nebol ten typ režimu, aký si USA predstavujú,“ dodal Parsi.
Riziko občianskej vojny
Medzinárodní experti varujú, že vojenská intervencia málokedy vedie k stabilnej demokracii. „Pozrite sa na Irak a Afganistan – obidve krajiny boli roky nestabilné,“ pripomenul Hamed Mousavi, profesor medzinárodných vzťahov na Teheránskej univerzite. „Irán je ešte komplikovanejší.“
Podobný vývoj by mohol mať dopad nielen na samotný Irán, ale aj na susedné krajiny, napríklad v prípade kurdskej revolty by boli zasiahnuté aj Turecko a Irak, ktoré majú silné kurdské menšiny.
Etnická rôznorodosť ako výhoda aj riziko
Iránska spoločnosť je zložená z rôznych národností a náboženských skupín. Okrem väčšinových Peržanov sú významné komunity Azerov (približne 16 %), Arabov (okolo 4 miliónov), Balučov (asi 5 miliónov) a Kurdov (približne 10 %). Mnohé z týchto skupín čelili diskriminácii, marginalizácii a nedostatku investícií zo strany štátu, ako minulý rok uviedla Amnesty International.
Tieto frustrácie sa môžu po zrútení centrálnej vlády rýchlo premeniť na ozbrojený odpor.
Ďalším aktérom je exilové hnutie Mudžáhidín-e Chalq (MeK), ktoré má podporu časti amerických konzervatívcov. Kedysi ho USA zaradili na zoznam teroristických organizácií, no dnes má medzi americkými politikmi silných spojencov. V Iráne je však mimoriadne nepopulárne, aj kvôli spolupráci so Saddámom Husajnom počas iránsko-irackej vojny.
„V prípade pádu režimu by mohlo dôjsť k podpore etnických separatistov zo strany Izraela a možno aj USA,“ upozorňuje Parsi. „Zvyšky štátu by boli pohltené bojmi proti separatistom.“
Obavy opozície
K situácii sa vyjadrila aj Fatemeh Haghighatjoo, bývalá poslankyňa a dnes riaditeľka organizácie Nonviolent Initiative for Democracy. Aj keď sama opozíciou voči režimu, vyjadrila vážne obavy z možného vývoja.
„Chcela by som sa zbaviť tohto režimu. Som opozícia,“ povedala pre CNN. „Ale moja najväčšia obava je… vidím známky občianskej vojny.“
