Irán zareagoval na nočné americké nálety na tri jeho jadrové zariadenia s obrovským rozhorčením a vyhlásil, že tieto útoky budú mať „svetové následky“. Za oficiálnymi vyjadreniami však pravdepodobne prebiehajú intenzívne rokovania na najvyššej úrovni medzi predstaviteľmi iránskej bezpečnostnej a spravodajskej sféry. V hre sú dva zásadné scenáre: Irán sa môže rozhodnúť pre vyostrenie konfliktu odvetnými útokmi na americké ciele, alebo – ako žiada prezident USA Donald Trump – pristúpiť na vyjednávanie. V praxi by to však znamenalo úplné ukončenie obohacovania uránu na iránskom území.
Nie je vylúčené, že Irán ešte pred samotnými útokmi stihol presunúť časť svojho jadrového programu na bezpečnejšie miesta. Podľa odborníka Kríža mohli Iránci medzičasom zabezpečiť presun dôležitých komponentov jadrového programu, aby ich ochránili pred poškodením.
Na druhej strane však treba brať do úvahy, že izraelské aj americké spravodajské služby disponujú mimoriadne detailnými a presnými informáciami, čo znamená, že nie je vylúčené, že útok zasiahnu všetky strategicky významné ciele. Informuje TA3.
Irán zareagoval na útok
Irán reaguje na nedávny útok Spojených štátov na svoje jadrové zariadenia veľmi vážne a zvažuje drastické kroky, ktoré by mohli mať globálne dôsledky.
Podľa informácií z iránskeho parlamentu je na stole plán na uzavretie strategicky významného Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza približne pätina svetovej ropnej produkcie. Tento krok zatiaľ nie je oficiálne potvrdený, keďže musí prejsť ešte schválením iránskej bezpečnostnej rady, avšak už samotné zváženie takejto možnosti vyvoláva napätie vo svete. Informácie priniesla agentúra Reuters na základe zdroja z iránskej štátnej televízie Press TV.
Význam uzavretia prielivu zdôraznil aj iránsky poslanec a vysoký predstaviteľ Revolučných gárd Esmaíl Kosarí, ktorý jasne naznačil, že táto možnosť zostáva otvorená a bude zrealizovaná vždy vtedy, keď to Irán bude považovať za nevyhnutné. Ide o vážne varovanie, ktoré by mohlo mať ďalekosiahle dopady na globálnu ekonomiku.
Hormuzský prieliv predstavuje kľúčový nástroj pre svetový obchod s energiou. Nachádza sa medzi Iránom a Ománom a spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Denne touto námornou trasou prejde obrovské množstvo ropy, ktoré tvorí približne 20 % celosvetovej spotreby. Podľa analytikov z firmy Vortexa sa objem prepravovanej ropy, kondenzátu a palív pohybuje denne v rozpätí od 17,8 do 20,8 milióna barelov, čo len potvrdzuje dôležitosť tohto prepravného koridoru pre globálny trh.
Irán sa v minulosti už niekoľkokrát vyhrážal, že prieliv uzavrie, najmä v čase zvýšených geopolitických napätí s západnými krajinami. Momentálne však prepravné spoločnosti, ako napríklad dánsky gigant Maersk, naďalej preplávajú cez tento dôležitý vodný priechod, pričom monitorujú situáciu a sú pripravené reagovať podľa vývoja udalostí.
S narastajúcim nebezpečenstvom v oblasti je však situácia na námorných trasách v okolí Iránu znepokojujúca aj pre britskú organizáciu UKMTO, ktorá označila riziko útokov na americké obchodné lode v Červenom mori a Adenskom zálive za vysoké. Tieto udalosti môžu výrazne ovplyvniť bezpečnosť námorného obchodu v regióne.
Ak by sa Iránu skutočne podarilo prieliv uzavrieť, následky by pocítil celý svet. Nedostatok tejto kľúčovej prepravnej cesty by mohol viesť k prudkému rastu cien ropy, čo by malo následne negatívny dopad na globálnu ekonomiku a zvýšilo by náklady na energiu v mnohých krajinách. Tento potenciálny scenár tak vyvoláva obavy nielen medzi politikmi, ale aj medzi obchodníkmi a analytikmi sledujúcimi stabilitu medzinárodných dodávok ropy.
Tvrdá a rýchla odveta
Irán po sérii zdrvujúcich úderov zo strany USA čelí silnému vnútornému tlaku. Mnohí predstavitelia aj obyvatelia volajú po ráznej a okamžitej odvete. Teherán sa cíti ponížený – najprv zásahmi zo strany Izraela a teraz útokmi od Spojených štátov, ktoré Irán dlhodobo označuje ako „Veľkého Satana“. Informuje BBC.
Zatiaľ čo výmena paľby medzi Iránom a Izraelom trvá už desať dní, útok na americké záujmy by znamenal novú, omnoho rizikovejšiu úroveň eskalácie. Nešlo by len o reakciu na vojenský čin, ale o krok, ktorý by mohol destabilizovať celý Blízky východ.
Podľa odhadov má Irán stále k dispozícii približne polovicu zo svojho pôvodného arzenálu asi 3 000 rakiet – zvyšok bol použitý alebo zničený počas súčasných bojov s Izraelom. Napriek tomu Teherán disponuje zoznamom približne 20 amerických základní rozmiestnených po regióne, ktoré by mohli byť terčom ďalšej akcie.
Jedným z najpravdepodobnejších cieľov je sídlo americkej piatej námornej flotily v bahrajnskom prístave Mina Salman. Útok na spojenecký štát v oblasti Perzského zálivu by však mohol spôsobiť prudkú reakciu zo strany arabských susedov, preto by Irán mohol zvoliť nepriamu cestu – využiť svojich spojencov v Iraku alebo Sýrii na útoky na menej chránené americké základne, ako sú At-Tanf, Ain Al-Asad či Erbil. Takýto scenár už Irán v minulosti praktizoval.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
