Kremeľ však môže stratiť z dlhotrvajúcej izraelskej vojenskej kampane podporovanej USA, ktorá devastuje iránsku ekonomickú a vojenskú infraštruktúru a ohrozuje prežitie režimu v Teheráne.
Zrútenie iránskeho režimu by pre Rusko bola „väčšia strata ako pád Damasku,“ dodal zdroj s odkazom na zmenšený vplyv Moskvy na Sýriu po páde Bašára Asada, dlhoročného spojenca Kremľa, ktorého konečná porážka znamenala koniec nákladnej desaťročnej ruskej intervencie.
Na prvý pohľad sú tlmené reakcia Ruska a zdržanlivé odsúdenia v kontraste s prehlbujúcimi sa väzbami, ktoré si Rusko vytvorilo s Iránom od invázie na Ukrajinu v roku 2022 – vojny, ktorá zaradila Moskvu po boku Teheránu medzi režimy najviac postihnuté sankciami.
V prvých mesiacoch ruskej invázie na Ukrajinu sa Irán ukázal ako dôležitý partner Kremľa a dodal Moskve tisíce bojových dronov používaných na útoky na ukrajinské mestá. Teherán neskôr tiež poslal do Ruska inštruktorov, aby pomohli zriadiť závod na výrobu dronov podľa iránskych návrhov hlboko v Uralských horách.
Vynechali klauzulu o vzájomnej dohode
Vladimir Putin zasa ocenil prehlbujúce sa väzby medzi oboma krajinami. V januári podpísal so svojím iránskym kolegom Masúdom Pezeškianom rozsiahlu „komplexnú zmluvu o strategickom partnerstve“ zameranú na posilnenie vojenskej spolupráce a zdieľania spravodajských informácií.
Pozorovatelia však tvrdia, že vzťahy medzi týmito dvoma národmi boli vždy zložité. Pri podpisovaní vojenskej dohody obe krajiny trvali na vynechaní klauzuly o vzájomnej obrane, čo znamená, že Moskva teraz nie je právne povinná poskytovať Iránu vojenskú pomoc. Rusko tiež pomaly dodáva celý rad zbraní, ktoré Teherán požadoval.
„Napriek opakovaným žiadostiam iránskej strany o rôzne typy zbraní – systémy protivzdušnej obrany a stíhačky – Rusko doteraz nič z toho Iránu nepreviedlo,“ povedal Smagin.
Vladimir Putin navrhol, že by mohol pôsobiť ako sprostredkovateľ v iránsko-izraelskom konflikte, na čo Trump v stredu povedal, že šéf Kremľa by mal najprv „sprostredkovať svoj vlastný konflikt“, čím narážal na vojnu na Ukrajine.
Hovorca Kremľa poprel, že by boli slová prezidenta USA urážlivé a povedal, že Trump má „jedinečný spôsob reči a svoj jedinečný jazyk“. „Sme dosť tolerantní a očakávame, že všetci budú tolerantní voči nám,“ konštatoval.
Iránsky vodca už nemôže ďalej existovať
Sky News pripomína, že Trump sa od návratu do Bieleho domu usiluje o ukončenie vojny na Ukrajine, avšak ani po dvoch kolách rusko-ukrajinských rozhovorov sa nepodarilo dosiahnuť prímerie. Rusko v uplynulej dobe zintenzívnilo svoje útoky na Ukrajinu a naďalej odmieta výzvy Kyjeva na 30-dňové prímerie. „Teraz máme strategickú výhodu. Prečo by sme ju mali stratiť? Nestratíme ju. Napredujeme a budeme napredovať,“ vyhlásil Peskov.
Trump nedávno na svojej platforme Truth Social vyhlásil, že „máme úplnú a totálnu kontrolu nad oblohou nad Iránom“, čím zrejme naznačoval, že USA sú už stranou konfliktu. Dokonca tvrdil, že pozná presnú polohu iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, pričom najvyššieho iránskeho predstaviteľa označil za „ľahký cieľ“, ktorý však „zatiaľ nezlikviduje, aspoň nie teraz“.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová neskôr vyhlásila, že americký prezident Donald Trump sa v priebehu najbližších dvoch týždňov rozhodne o vojenskom útoku na Irán.
Podľa izraelského ministra obrany, Jisraela Kaca, iránsky najvyšší duchovný vodca po iránskom útoku na nemocnicu na juhu Izraela „už nemôže ďalej existovať“.
Pád režimu by vážne poznačil Rusko
Rusko tak stojí na tenkom ľade, kedy by mohol prísť o kľúčového strategického partnera – spolu s rokmi politického a ekonomického kapitálu, ktorý by mohol vážne podkopať jeho širšie geopolitické ambície. Za posledné dva roky sa Moskva stala popredným zahraničným investorom Iránu a investovala miliardy do plynových, energetických a infraštruktúrnych projektov – ktoré by mohli byť ohrozené, ak by režim v Teheráne padol.
Na rozdiel od niektorých ďalších spojencov Moskvy, ako je Bielorusko, Rusko zdieľa s Iránom len málo historickej alebo kultúrnej príbuznosti. Ich partnerstvo sa vytvorilo skôr vďaka spoločnému nepriateľskému postoju voči Západu – a skúsenostiam s fungovaním pod sankciami.
„Ak tento režim padne, myslím si, že pre Rusko bude oveľa ťažšie udržať si svoje aktíva a vplyv v krajine,“ povedala Hanna Notteová, berlínska expertka na ruskú zahraničnú politiku.
Notteová dodáva, že najhorším scenárom pre Moskvu by bol Blízky východ ovládaný mocnosťami spojenými s USA. „To by bola pre Rusko ťažká rana.“
