Izrael uskutočnil historicky prvý priamy útok na iránske územie, čo podľa bývalého vysokopostaveného predstaviteľa izraelskej rozviedky Zohara Paltiho znamená zásadný obrat v geopolitickej situácii na Blízkom východe. Podľa neho však zároveň nastal čas na opatrnosť, strategickú vyváženosť a vytriezvenie z eufórie, ktorá po zásahu nastala.
Palti, ktorý pôsobil desiatky rokov v izraelskej armáde aj spravodajských službách, upozorňuje, že tento typ operácie ďaleko presahuje tradičný izraelský prístup, ktorý sa po desaťročia riadil jednoduchým princípom: „priletieť, zasiahnuť a vrátiť sa“. Tentokrát však izraelské letectvo operovalo stovky kilometrov od svojho územia, odstránilo protivzdušnú obranu a realizovalo opakované nálety – to všetko nad jednou z najväčších a vojensky najvýznamnejších krajín regiónu. Informuje Aktualně.cz.
Pre Paltiho je najprekvapivejšie to, čo sa nehovorilo ani za zatvorenými dverami:
„Za 50 rokov sme bojovali s mnohými nepriateľmi, ale nikdy so štátom. A teraz zrazu operujeme priamo nad Iránom – krajinou, ktorá je viac ako 70-krát väčšia ako Izrael a má dve mohutné armády,“ uviedol Palti.
Bývalý šéf analytickej a spravodajskej sekcie Mossadu považuje tieto akcie za taktický zlom. Zároveň však pripomína, že izraelské velenie nikdy nepredpokladalo, že by ich stíhačky mohli takto voľne manévrovať nad Iránom. Podľa neho je preto kľúčové neskĺznuť do ilúzie víťazstva – a nepreceniť prvotný úspech.
„Neexistoval žiadny scenár, v ktorom by sme predpokladali, že niečo také bude možné. Naši piloti lietajú nad Iránom slobodne – to je úplne mimo doterajšie predstavy,“ povedal.
Palti varuje, že vojenské rozhodnutia musia vychádzať z jasného strategického cieľa, a nie z emócií alebo túžby po pomste. Ak totiž druhá strana – v tomto prípade Irán – nebude pripravená pristúpiť na dohodu, konflikt sa môže predlžovať bez jasného konca. Nestačí vyhlásiť víťazstvo, ak nepriateľ nepovažuje vojnu za ukončenú.
„Musíme sa pýtať, či to, čo získame za päť dní, je významne viac než to, čo sme získali prvý deň. A hlavne si uvedomiť, že druhá strana – Irán – si musí prímerie tiež priať. My môžeme vyhlásiť víťazstvo, ale pokiaľ Irán nebude súhlasiť, vojna môže pokračovať.“
Upozorňuje aj na to, že iránsky jadrový program vzniká už štyri desaťročia a jeho architekti sú trpezliví.
Kým Izrael často koná rýchlo a impulzívne, Irán pracuje strategicky a dlhodobo. Podľa Paltiho nemožno krajinu, ktorá dala svetu šach, podceňovať – to, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako mat, môže byť len začiatok novej fázy hry.
„Ľudia hovoria, že sme dali Iránu mat. Ale ja im pripomínam, že práve Irán je kolískou šachu. Nesmieme ich podceňovať. Oni hrajú na maratón, my často len šprint,“ hovorí.
Zohar Palti vidí aktuálne izraelské kroky ako súčasť širšej regionálnej transformácie, ktorá sa začala útokom Hamasu 7. októbra. Tvrdí, že Teherán predstavuje centrálu celej štruktúry nepriateľských síl, a ak sa má situácia stabilizovať, nestačí odstraňovať len jej „chapadlá“ – Hizballáh či Hamas – ale treba zasiahnuť aj hlavu.
„To nebol len útok Hamasu – to bola ‚geologická‘ udalosť, otras celého regiónu. Podľa neho je Irán je hlava chobotnice a nestačí ničiť len jej chápadlá a pritom nechať Teherán nedotknutý.“
Palti sa zároveň domnieva, že ideálnym riešením by bolo, ak by ďalší zásah, napríklad na iránske zariadenie vo Fordo, uskutočnili Spojené štáty. Tie disponujú kapacitami, ktoré Izrael nemá – ich technologická prevaha by mohla mať zásadný účinok. Problémom však je, že USA tieto možnosti využívajú len veľmi zriedka.
Spomenul aj obavy arabských krajín z iránskej odvety.
Pripomenul napríklad útok na ropné zariadenia Aramco v roku 2019, ktorý Saudskú Arábiu traumatizoval a ukázal, aká zraniteľná je infraštruktúra regiónu.
Aj preto sa mnohé krajiny boja priamo konfrontovať Irán a hľadajú radšej diplomatické riešenia.
„Saudovia dnes hovoria, že s nami mier neuzavrú, kým bude vojna v Gaze. Ale až skončí, budú sa pýtať: chcem mať po boku Izrael – s jeho technológiami, AI, systémom Arrow-3? Verím, že povedia áno.“
Na záver Palti zdôrazňuje, že ak sa má situácia stabilizovať, bude nevyhnutné zachovať chladnú hlavu a nespoliehať sa len na vojenské úspechy. Zmena môže nastať kedykoľvek – no ak sa aj nezmení režim v Teheráne, Izrael musí zostať pripravený. Takto podľa neho prežil posledných 77 rokov – a tak musí konať aj ďalej.
