Niekoľko vysokopostavených iránskych vojenských vodcov pohrozilo reakciou na americké útoky. Na jednom z videí, ktoré zverejnili iránske médiá, sa rozpráva iránsky vrchný veliteľ Amir Hatami s ďalšími dôstojníkmi v operačnej miestnosti. Vo videu hovorí, že vždy, keď sa USA v minulosti dopustili „zločinov“ proti Iránu, „dostali rozhodnú odpoveď a tentoraz to bude rovnaké“.
Medzitým náčelník generálneho štábu iránskej armády Abdolrahim Mousavi vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že USA otvorili možnosť, aby jeho sily podnikli „akékoľvek kroky“ proti americkým jednotkám. Dodáva, že Irán „nikdy neustúpi“.
Rokovania Iránu s Moskvou
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí má v pondelok viesť „dôležité“ rokovania so svojím kľúčovým spojencom – ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dôjde k tomu približne 48 hodín po rozsiahlom americkom útoku na dôležité iránske jadrové zariadenia, dodáva agentúra AFP. Moskva je významným podporovateľom Teheránu, no od 13. júna, keď Izrael zaútočil na Irán, sa za svojho spojenca rázne nepostavila, píše AFP.
Rusko síce odsúdilo izraelské a americké útoky, ale Iránu neponúklo vojenskú pomoc a zľahčovalo aj svoje záväzky vyplývajúce z dohody o strategickom partnerstve s Teheránom. „V tejto novej nebezpečnej situácii… môžu mať naše konzultácie s Ruskom určite veľký význam,“ uviedol Arákčí podľa ruských štátnych médií po pristátí v Moskve.
Tlačová agentúra IRNA v nedeľu informovala, že Arákčí bude „rokovať s prezidentom a ďalšími vysokými predstaviteľmi Ruska o regionálnom a medzinárodnom vývoji“ po vojenských útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. Putin pôvodne navrhoval, že by sa mohol stať sprostredkovateľom medzi Iránom a Izraelom. V piatok však vyhlásil, že o túto rolu nemá záujem, pričom údajne iba navrhoval spôsoby, ako by krajiny mohli konflikt vyriešiť. Viacerí západní lídri Putina ako sprostredkovateľa odmietli, pričom poukázali aj na ruskú vojnu na Ukrajine.
Podľa Ukrajiny by zničenie iránskeho jadrového programu zvýšilo bezpečnosť
V nedeľu americký prezident na sociálnych sieťach napísal, že hoci „nie je politicky korektné používať termín ‚zmena režimu‘, ak súčasný iránsky režim nedokáže Z IRÁNU ZNOVU ROBIŤ SKVELÝ ÍRAN, prečo by nedošlo k zmene režimu???“
Jeho tvrdenia sú pritom v rozpore s tým, čo povedali ostatní členovia jeho administratívy, píše BBC. Cez víkend minister obrany Pete Hegseth povedal, že „misia nebola a ani nebola o zmene režimu“ a viceprezident J. D. Vance poznamenal, že USA „nechcú dosiahnuť zmenu režimu“.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľnom vyhlásení uviedlo, že americké a izraelské údery na ciele v Iráne boli opodstatnené, keďže ich cieľom bolo zabrániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní. Vojenský zásah podľa Kyjeva vyslal „jasný signál“. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
„Ukrajina je presvedčená, že iránsky jadrový program musí byť zastavený, aby už nikdy nepredstavoval hrozbu pre krajiny Blízkeho východu ani pre žiadny iný štát. Mierové úsilie zabrániť Iránu získať jadrové zbrane trvá už roky, ale neprinieslo účinné výsledky,“ vyhlásilo ministerstvo.
Kyjev tiež upozornil, že k súčasnej situácii viedli „agresívne kroky iránskeho režimu a jeho dlhotrvajúca deštruktívna politika zameraná na podkopávanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“. Pripomenul, že Teherán Rusku dodáva vojenskú pomoc a je tak „komplicom Moskvy v jeho agresii proti Ukrajine“.
„Ukrajina, ktorá v histórii ľudstva najviac prispela k jadrovému odzbrojeniu, si lepšie ako ktokoľvek iný uvedomuje mieru hrozby, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia. Ukrajina má morálne právo vyhlásiť, že odstránenie iránskeho jadrového programu by zvýšilo bezpečnosť na Blízkom východe a celom svete,“ tvrdí ukrajinská diplomacia.
