Izraelská armáda pri pondelňajšom nálete na plážovú kaviareň al-Baqa v Gaze použila ťažkú 230-kilogramovú bombu, známu ako MK-82, potvrdili experti oslovení denníkom The Guardian. Výbuch zanechal rozsiahly kráter a zabil podľa miestnych úradov 24 až 36 ľudí vrátane detí, umelcov a ďalších civilistov. Desiatky ľudí utrpeli zranenie.
Použitie takto silnej munície v husto obývanej oblasti, kde sa v čase útoku nachádzalo množstvo civilistov, označujú odborníci na medzinárodné humanitárne právo za pravdepodobne nezákonné. Mohlo by ísť o vojnový zločin, pretože útok mohol byť neprimeraný vzhľadom na prípadný vojenský cieľ. Izraelské obranné sily (IDF) uviedli, že útok je v súčasnosti predmetom interného vyšetrovania. IDF tvrdí, že pred zásahom vykonali letecký prieskum za účelom minimalizácie civilných obetí. Neposkytli však konkrétne informácie o tom, kto bol cieľom útoku.
Podľa svedectva a expertíz z miesta útoku aj fotografií zverejnených Guardianom boli v troskách nájdené zvyšky bombového systému, ktorý zodpovedá americkej munícii MK-82 alebo variantu MPR500. Podľa odborníkov je použitie takto silnej bomby v prostredí plnom civilistov ťažko obhájiteľné, pokiaľ nešlo o cieľ mimoriadneho významu.
„Použitie 230-kilogramovej bomby v rušnej kaviarni, o ktorej bolo z výšky zjavné, že je plná ľudí, takmer určite vedie k vysokému počtu civilných obetí. Aj pri presnom zacielení je výsledok takéhoto útoku z definície neselektívny,“ uviedol Gerry Simpson z organizácie Human Rights Watch.
Podľa Dr. Andrewa Forda z Dublinskej univerzity použitie ťažkej munície v prostredí civilistov „nemôže byť v súlade so ženevskými dohovormi“, ktoré zakazujú útoky spôsobujúce „neprimeranú stratu civilných životov“ vo vzťahu k vojenskému zisku. Kaviareň al-Baqa fungovala takmer štyridsať rokov a bola obľúbeným miestom pre mladých ľudí a rodiny. Ponúkala nealkoholické nápoje, čaj a sušienky. Nachádzala sa v prístavnej oblasti Gazy, ktorú nezasiahli žiadne evakuačné výzvy izraelskej armády.
Izrael dlhodobo obviňuje Hamas z využívania civilistov ako ľudských štítov, čo však palestínske hnutie odmieta. Izraelský hovorca vlády v utorok zopakoval, že „izraelská armáda nikdy necieli na civilistov“. Podľa niektorých odborníkov je prípadný vojenský prínos útoku malý v porovnaní s ľudskými stratami. „V misiách NATO bývalo maximom pre zásah veľmi významného cieľa strata do 30 civilistov – a aj to len výnimočne. Ak ich zomrelo viac, zvyčajne to nebolo akceptovateľné,“ uzatvára právnik Marc Schack z Kodane.