Dve popredné izraelské organizácie pre ľudské práva – B’Tselem a Physicians for Human Rights Israel (PHRI) – urobili historický krok. V bezprecedentnom vyhlásení obvinili vlastnú vládu z páchania genocídy na palestínskej populácii v Pásme Gazy. Ide o prvý prípad, keď sa takéto vážne obvinenie ozvalo nie od medzinárodných aktérov, ale priamo zo srdca izraelskej občianskej spoločnosti.
Organizácia B’Tselem publikovala obsiahlu 79-stranovú správu, v ktorej dôkladne analyzuje vývoj izraelskej vojenskej operácie v Gaze po útokoch Hamasu zo 7. októbra 2023. Na základe výpovedí, dát a oficiálnych vyjadrení izraelských politikov dospela k záveru, že Izrael vykonáva aktívnu a zámernú genocídu voči palestínskemu obyvateľstvu. Informuje o tom portál CNN.
Výkonná riaditeľka organizácie Yuli Novak označila tento záver za bolestivý, ale nevyhnutný: „Ako občania tejto krajiny máme morálnu povinnosť pomenovať realitu. To, čo sa deje v Gaze, nie je obrana. Je to plánované a systematické vyhladzovanie.“
Útoky, hlad a kolaps infraštruktúry
Podľa správy B’Tselem a doplňujúcich dôkazov PHRI sa izraelské operácie neobmedzujú len na vojenské ciele. Naopak – cieľom sú podľa nich aj základné systémy nevyhnutné pre prežitie civilného obyvateľstva. PHRI vo svojej analýze tvrdí, že zničenie zdravotníckeho systému v Gaze bolo vedomé a zámerné, nie „vedľajšou škodou“ konfliktu.
Humanitárne organizácie na mieste hlásia extrémne prípady hladu, vysídľovania a zdravotného kolapsu. Deti zomierajú na podvýživu, nemocnice sú bez elektriny, liekov a vody. Niektoré z nich boli podľa správ úplne vyradené z prevádzky kvôli izraelskému obmedzeniu dodávok paliva a pomoci.
Reakcia Izraela: Popretie a hnev
Izraelská vláda reagovala na obvinenia rázne. Vládny hovorca David Mencer označil správy za nepodložené a politicky motivované. Izrael podľa neho dodržiava medzinárodné právo a umožňuje humanitárnu pomoc do Gazy. Podobne reagovalo aj ministerstvo zahraničných vecí a armáda, ktoré dôrazne odmietli akékoľvek obvinenia z genocídy.
Ich spoločné vyjadrenie zdôrazňuje, že ciele operácií sú výhradne vojenské a zamerané na Hamas. Tvrdia tiež, že robia všetko pre minimalizáciu civilných obetí.
Rastúci medzinárodný tlak
Situácia v Gaze však vyvoláva čoraz väčšiu kritiku aj mimo regiónu. Organizácie ako Human Rights Watch či Amnesty International už pred mesiacmi varovali, že Izrael koná v rozpore s princípmi ochrany civilného obyvateľstva. Medzinárodný súdny dvor v Haagu označil riziko genocídy v Gaze za „plauzibilné“ a vydal dočasné nariadenie, aby Izrael prijal opatrenia na jej zabránenie.
Viaceré štáty, vrátane Juhoafrickej republiky a Írska, podali na Izrael oficiálnu žalobu za genocídu. Fotografie hladujúcich detí a zúfalých rodičov z Gazy zasiahli verejnosť po celom svete. Nemecko, Francúzsko aj Spojené kráľovstvo označili krízu za „ľudsky spôsobenú a predchádzateľnú.“
Spoločenské trhliny aj v samotnom Izraeli
Ani vnútri Izraela nie je situácia jednotná. Proti pokračujúcej vojne protestujú tisíce Izraelčanov. Volajú po prepustení rukojemníkov a ukončení vojenských operácií. Nedávno sa k nim pridali aj rektori piatich popredných univerzít v otvorenom liste premiérovi Netanjahuovi. Kritizovali vyjadrenia niektorých politikov, ktorí verejne podporovali úplné zničenie Gazy či násilné presídlenie jej obyvateľov.
Medzi odborníkmi zaznievajú čoraz častejšie hlasy, ktoré varujú pred dôsledkami. Medzinárodne uznávaný izraelský historik Omer Bartov či akademik Lee Mordechai už otvorene hovoria o genocíde a etnickom čistení ako pravdepodobnom cieli izraelskej stratégie.
Historický význam vyhlásení B’Tselem a PHRI nemožno prehliadnuť. Ich odvaha pomenovať realitu spôsobila otras nielen v Izraeli, ale aj v zahraničí. V čase, keď sa slovo „genocída“ stáva čoraz častejšie súčasťou verejného diskurzu, je jasné, že mlčanie už viac nie je možné.
