Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyjadril uznanie nad genocídou Arménov. Jeho slová ale vyvolali pobúrenie v Turecku, ktoré hovorí o účelnom odvádzaní pozornosti od vlastných zločinov.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok povedal, že uznáva, že za osmanskej ríše bola spáchaná genocída Arménov.
Práve som to urobil
Na jeho slová o deň neskôr reagovalo turecké ministerstvo zahraničia, podľa ktorého sa tak Netanjahu iba snaží zakryť zločiny, ktoré on a jeho vláda spáchali na Palestíncoch v Pásme Gazy, píše iDnes.cz.
Na otázku podcastera Patricka Bet-Davida, prečo žiadny izraelský premiér doteraz neuznal existenciu genocídy Arménov, Netanjahu odpovedal: „Práve som to urobil.“
Podľa denníka The Guardian v odpovedi odkazoval na rezolúciu prijatú izraelským parlamentom, hoci žiadna podobná legislatíva nebola schválená. V roku 2018 sa hlasovanie v izraelskom parlamente o uznaní tejto genocídy zrušilo kvôli nedostatočnej podpore vo vládnej koalícii.
Zneužitie tragédie
Turecké ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že sa Netanjahu týmto krokom snaží iba odvrátiť pozornosť od násilia páchaného v Pásme Gazy.
„Netanjahuovo vyhlásenie týkajúce sa udalostí z roku 1915 je pokusom o zneužitie tragédií z minulosti na politické účely,“ uviedlo turecké ministerstvo v reakcii na výroky izraelského lídra. Premiérovo uznanie masového vraždenia Arménov v Osmanskej ríši za „genocídu“ sa ale Turecku nepáči a tento termín dôrazne odmieta.
„Netanjahu, ktorý je súdený za podieľanie sa na genocíde spáchanej na palestínskom ľude, sa snaží zakryť svoje zločiny a zločiny svojej vlády,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.
Obvinenia z genocídy
Izrael odmietol obvinenia z genocídy v Pásme Gazy a označil ich za „zjavné lži“. Voči Netanjahuovi v súčasnosti nie je vedené súdne pojednávanie v tejto veci, no Medzinárodný trestný súd (ICC) na neho vydal zatykač, podobne ako na bývalého ministra obrany Joava Galanta, pre údajné zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny v Pásme Gazy.
Z genocídy na obyvateľstve Pásma Gazy obvinila Izrael napríklad ľudskoprávna organizácia Amnesty International tento rok 18. augusta. Už predvlani to urobila Juhoafrická republika na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ), ku ktorej sa neskôr pridalo niekoľko ďalších krajín, vrátane Brazílie, Turecka či Španielska.
Izrael požaduje stiahnutie správy OSN a medzinárodných organizácií, ktorá tvrdí, že v Pásme Gazy je hladomor, uviedol podľa AFP izraelský predstaviteľ.
Vzťahy na bode mrazu
Arménsko sa dlhú dobu snaží o medzinárodné uznanie arménskej genocídy, počas ktorej za osmanskej ríše zomrelo 1,5 milióna ľudí, okrem Arménov aj Asýrčania a Gréci. Udalosti sa stali v rokoch 1915 až 1923.
Turecko, ako nástupnícky štát osmanskej ríše, pojem genocída odmieta a tvrdí, že obetí bolo 300-tisíc až 500-tisíc a že išlo o represie v kontexte vojny. Turecko sa tiež bráni tým, že zločin sa udial pred vznikom Tureckej republiky.
Uruguaj sa 20. apríla 1965 stal prvou krajinou, ktorá oficiálne arménsku genocídu uznala. Neskôr to urobilo oficiálne na rôznych úrovniach cez tridsať krajín sveta.
Vzťahy medzi Izraelom a Tureckom sú kvôli vojne v Pásme Gazy na bode mrazu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan patrí k najhlasnejším kritikom izraelskej ofenzívy v Gaze, ktorá začala ako odveta za útok palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.
