Japonská lunárna sonda po sérii odkladov odštartovala v noci na štvrtok z japonského kozmodrómu Tanegašima. Očakáva, že povrch Mesiaca dosiahne za štyri až šesť mesiacov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Nosná raketa H2A nesúca sondu odštartovala o 8.42 h miestneho času (01.42 h SELČ). Štart bol predtým niekoľkokrát odložený pre zlé poveternostné podmienky.
Raketa vyniesla na obežnú dráhu lunárny pristávací modul SLIM, ktorý vyvinula japonská vesmírna agentúra JAXA na testovanie technológií presného pristávania na povrchu Mesiaca.
Malý modul SLIM je navrhnutý tak, aby dokázal pristáť v okruhu len 100 metrov od stanoveného cieľa na Mesiaci. Pristátia sa v súčasnosti zvyknú odchyľovať aj o približne desať kilometrov.
🚀✨Congratulations to @JAXA_en on the successful launch of the #XRISM mission this morning 👉 https://t.co/uTCI2QdpKn
🚀Japanese H-IIA rocket
📌Tanegashima Space Center, Japan
🗓️01:42 CEST, 7 September 2023
📸@JAXA_en pic.twitter.com/eZKiFzRchm— ESA Science (@esascience) September 7, 2023
„Vytvorenie pristávacieho modulu SLIM bude pre ľudstvo znamenať kvalitatívny posun smerom k tomu, aby sme mohli pristávať tam, kde chceme, a nielen tam, kde je to jednoduché,“ vyhlásila JAXA s tým, že by túto novú technológiu bolo možné v budúcnosti využiť aj pri pristávaní na iných kozmických telesách.
H2A vyniesla na obežnú dráhu Zeme aj satelit XRISM (X-Ray Imaging and Spectroscopy Mission), ktorý vyvinula JAXA spoločne s americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Ide o röntgenový teleskop, ktorý by mal vedcom pomôcť lepšie pochopiť vznik a vývoj vesmíru.
David Alexander z texaskej Riceovej univerzity je presvedčený, že misia XRISM prinesie nové dôležité poznatky, čo sa týka vlastností tzv. horúcej plazmy, ktorá by mohla byť potenciálne využívaná v rôznych oblastiach, napríklad pri hojení rán, výrobe počítačových čipov či pri eliminácii znečistenia životného prostredia.
„Pochopenie distribúcie tejto horúcej plazmy v priestore a čase, ako aj jej dynamického pohybu, pomôže lepšie objasniť rôzne javy, ako napríklad čierne diery, vývoj chemických prvkov vo vesmíre a vznik zhlukov galaxií,“ spresnil Alexander.
