Aj keď ju mnohí poznáme ako „Večernicu“, v lete sa z nej stáva „Zornička“ – planéta Venuša. Tento najjasnejší ranný objekt nás bude sprevádzať po celé leto a ponúka nielen krásny pohľad, ale aj jedinečnú príležitosť na pozorovanie jej fascinujúcich fáz. Zistite, prečo je Venuša tak výnimočná a čo ju robí neprehliadnuteľnou na oblohe.
Počas letných mesiacov môžete každé ráno ešte pred východom Slnka zahliadnuť mimoriadne jasný bod na východnom horizonte. Nejde o hviezdu, ale o planétu Venušu, ktorú ľudovo prezývame „Zornička“. Venuša vychádza zhruba dve až tri hodiny pred Slnkom a svojím jasom prekonáva všetky hviezdy na oblohe.
Ešte donedávna sme ju však vídali v úplne inom čase, večer. Vtedy sa označovala ako „Večernica“, pretože bola viditeľná po západe Slnka. Teraz sa jej úloha zmenila a vrátila sa na oblohu v skorých ranných hodinách, informuje portál imeteo.sk.
Prečo je Venuša taká žiarivá?
Ako vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej akadémie vied Monika Tináková, Venuša je po Slnku a Mesiaci tretím najjasnejším telesom na nočnej oblohe. Hoci je len o trochu menšia než Zem, jej blízkosť – môže sa priblížiť až na 38 miliónov kilometrov – z nej robí veľmi nápadný objekt.
Astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV priblížil, že Venuša sa pohybuje po dráhe vo vnútri Zeme a nikdy sa nevzdiali od Slnka viac ako 46 stupňov. Preto ju nikdy neuvidíme uprostred noci, ale len ráno alebo večer. Navyše, podobne ako Mesiac, aj Venuša prechádza rôznymi fázami – nie vždy ju vidíme ako celý kruh, ale častejšie ako kosáčik.
„Je to preto, že ide o planétu len o málo menšiu ako Zem, ktorá sa k nám môže priblížiť na minimálnu vzdialenosť len 38 miliónov kilometrov. Venuša sa pohybuje okolo Slnka po mierne eliptickej dráhe vo vnútri dráhy Zeme a na oblohe sa nemôže nikdy vzdialiť od Slnka viac ako 46 stupňov. Počas jej obehu vo vnútri dráhy Zeme nevidíme stále osvetlený celý kotúčik, ale len jeho časť privrátenú k Slnku. Venušu tak vidíme zo Zeme v rôznych fázach podobne ako Mesiac,“ vysvetlil Svoreň.
Pozorovanie fáz Venuše je fascinujúce, no nie vždy jednoduché. Na ich pozorovanie je väčšinou potrebné použiť ďalekohľad, avšak ľudia s mimoriadne dobrým zrakom ich môžu zazrieť aj voľným okom – najmä za ideálnych podmienok.
Zaujímavosťou je príhoda z roku 1610, keď taliansky vedec Galileo Galilei po prvý raz nasmeroval svoj nový ďalekohľad na Venušu. Uvidel ju ako kosáčik a pozval svoju matku, aby sa pozrela. Tá sa čudovala, prečo je „mesiacik“ obrátený, pretože Galileiho ďalekohľad prevracal obraz. Jej zrak však bol natoľko ostrý, že dokázala vidieť tvar planéty aj bez pomoci prístroja – čo je naozaj výnimočné.
Venuša je jedinečný objekt, ktorý ponúka nielen krásu, ale aj príležitosť na spoznávanie vesmíru. Vstaňte o čosi skôr, pozrite sa na východný obzor a nechajte sa okúzliť „Zorničkou“, ktorá už po stáročia inšpiruje vedcov, básnikov aj bežných ľudí. Letné rána tak môžu byť o čosi magickejšie.
