Krúpa navrhuje hľadať úspory cez reformy a efektívnejšie fungovanie štátu: „Som presvedčený, že nás čakajú zásadné reformy vo všetkých oblastiach nášho života, našej spoločnosti a ekonomiky, aby sme mohli tento štát nakopnúť, aby sme mohli fungovať efektívnejšie a tým pádom lepšie nakladať s finančnými prostriedkami.“
Podľa Krúpu by malo byť Slovensko aktívnejšie aj v európskych iniciatívach. „Balík 800 miliárd eur, ktorý vytvára EÚ, má byť určený pre tie krajiny, ktoré budú vedieť efektívnejšie spoločne obstarávať, lepšie vedieť investovať do svojho obranného priemyslu a identifikovať infraštruktúrne projekty, ktoré by boli spolufinancované z rozpočtu EÚ, či už presmerovaním štrukturálnych a kohéznych fondov alebo z tohto balíka,“ vysvetľuje Krúpa. „Nezapájame sa do toho. A žiaľ, namiesto toho, aby sme sa podieľali na projektoch, ktoré by nám niekto pomohol spolufinancovať, investujeme výlučne z vlastných peňazí do vlastnej infraštruktúry. Takto však prichádzame o možnosť ušetriť a uvoľniť finančné prostriedky, ktoré by sme mohli použiť napríklad na modernizáciu,“ vysvetľuje Krúpa.
Potreba modernizácie armády
V otázke modernizácie armády má koalícia aj opozícia jasný názor. Krúpa upozornil, že vojna na Ukrajine nám prináša veľké technologické zmeny v rámci vedenia vojny. Kritizoval, že v dlhodobom pláne rozvoja ozbrojených síl chýbajú drony a umelá inteligencia. „Nemáme tam započítanú umelú inteligenciu, ktorá už dnes v podstate riadi všetky vojenské operácie na Ukrajine. Nemáme autonómnych terminátorov, ak to tak mám povedať, ktorí už boli nasadení na Ukrajine. Znamená to, že potrebujeme 100 tankov alebo vojnu 21. storočia,“ zdôraznil Krúpa.
Kéry súhlasil, že štát musí šetriť aj na sebe a otvorene priznal, že o tom treba viesť odbornú debatu. Varoval však pred pretekmi v zbrojení: „Musíte uznať, že keď sa raz zbrane vyrobia, najjednoduchší spôsob, ako sa ich „zbaviť“, je vojenský konflikt. A práve toho sa obávam, že ak budeme hromadiť obrovské množstvo zbraní, ktoré časom zastarajú, môže sa umelo vytvoriť nový konflikt len preto, aby sa tieto zbrane spotrebovali. Následne ich opäť nahradia nové. Takýto kolobeh nie je cestou pre 21. storočie. Opakujem však – Slovensko je príliš malý štát na to, aby ovplyvňoval rozhodovanie veľmocí ako sú Spojené štáty či Ruská federácia. Mali by sme si však uvedomiť, že neustále nalievanie miliárd eur do zbrojenia nie je riešenie ani cesta, ktorou by sme sa mali uberať.“
Krúpa naopak zdôraznil, že pripravenosť je základom bezpečnosti. „Ak nechcete, aby vás napadli a aby nebola vojna, musíte byť dostatočne silní na to, aby protivník vedel, že ho to bude stáť strašne veľa a vojnu môže prehrať. O tomto je 21. storočie, je o investovaní do vedy, výskumu a startupov, pretože aj na Slovensku máme ľudí, ktorí vedia programovať a vedia robiť nové progresívne veci, ktoré by nás vedeli posúvať vpred. Tieto investície nie sú len o obrane – majú aj civilné využitie (tzv. dual use), a teda môžu podporiť aj rozvoj nášho obranného priemyslu. Ak do toho vložíme peniaze rozumne, nejde len o „zaplatenie“ – ide o investíciu, ktorá sa nám môže vrátiť v podobe inovácií, pracovných miest a lepšej bezpečnosti,“ uzavrel Krúpa.
Obaja poslanci sa zhodli, že cesta k bezpečnosti vedie cez modernizáciu, efektívnosť a rozumné investície. Koalícia však odmieta zvyšovanie výdavkov na úkor sociálneho štátu či bezhlavého pretekania sa v zbrojení. Odborná a verejná debata o prioritách, efektívnosti a modernizácii armády je podľa účastníkov diskusie nevyhnutná.
Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom na našom YouTube
