Stredná trieda na Slovensku sa podľa opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) dostáva pod čoraz väčší tlak. Rast cien, vyššie dane a odvody či slabá dostupnosť bývania vytvárajú kombináciu, ktorá ohrozuje ekonomickú stabilitu tisícov rodín. KDH tvrdí, že konsolidačné opatrenia vlády dopadajú najtvrdšie práve na pracujúcich, a prichádza s vlastným balíkom návrhov, ktoré majú situáciu zmeniť.
Podľa KDH tvorí stredná vrstva chrbticu fungujúceho štátu. Ak sa jej postavenie oslabuje, negatívne dôsledky sa prejavia nielen v ekonomike, ale aj v sociálnej stabilite krajiny. Podpredseda hnutia Viliam Karas upozorňuje, že dnešná stredná trieda už dávno nežije v nadbytku, ale v permanentnej neistote.
Rodiny sa obávajú, či dokážu splácať hypotéky alebo nájomné, či si budú môcť dovoliť základné výdavky spojené s výchovou detí, voľnočasovými aktivitami či dokonca bežným stravovaním počas pracovného dňa. Podľa KDH ide o varovný signál, ktorý by mala vláda brať mimoriadne vážne.
Konsolidácia, ktorá bolí pracujúcich
Poslanec Národnej rady SR za KDH Jozef Hajko upozornil, že veľká časť konsolidačných opatrení sa premieta priamo do peňaženiek pracujúcich ľudí. Rast zdravotných a sociálnych odvodov, zvyšovanie daňového zaťaženia či obmedzenie energodotácií pre niektoré domácnosti vytvárajú podľa neho neprimerané bremeno najmä pre strednú triedu a mladšie generácie.
Hajko poukázal aj na štatistiku, podľa ktorej až 42 % budúcoročného konsolidačného balíka tvorí práve zvýšenie daní a odvodov. To znamená, že hlavné náklady ozdravovania verejných financií nenesie štát, ale ľudia, ktorí pracujú a tvoria hodnoty.
KDH zároveň kritizuje nízku dostupnosť bývania, ktorá v kombinácii s rastúcimi cenami energií a služieb ešte viac prehlbuje tlak na domácnosti. Podľa hnutia sa štát v tejto situácii sústreďuje na riešenie úzkych záujmov namiesto systémových krokov, ktoré by pomohli širokej verejnosti.
Viliam Karas zdôraznil, že vláda by mala prestať riešiť individuálne problémy vybraných skupín a sústrediť sa na zásadné zlepšenie podmienok pre strednú triedu ako celok. Bez nej totiž podľa KDH nie je možné zabezpečiť dlhodobo udržateľný rozvoj krajiny.
KDH prichádza s vlastnými riešeniami
Opozičné hnutie predstavilo aj konkrétne návrhy, ktorými chce zlepšiť ekonomické postavenie pracujúcich. Presadzuje zavedenie rovnej dane, zrušenie dane zo straty a transakčnej dane, ako aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia.
Zároveň chce zachovať odvodové stimuly pre začínajúcich podnikateľov, zvýšiť sumu príjmu oslobodenú od odvodov pri dohodách a spružniť Zákonník práce, najmä v oblasti skrátených úväzkov. Dôležitou súčasťou návrhov je aj podpora bytovej výstavby, ktorá by mala zlepšiť dostupnosť bývania.
Podľa KDH by tieto opatrenia neviedli k výpadku príjmov štátu, práve naopak. Vyššia ekonomická aktivita a lepšie podnikateľské prostredie by podľa hnutia priniesli viac pracovných miest a vyššie príjmy z daní a odvodov.
KDH zároveň zdôrazňuje potrebu stabilného, predvídateľného a dlhodobo udržateľného hospodárskeho prostredia. Súčasnú hospodársku politiku vlády považuje za neudržateľnú a vyzýva na zásadnú zmenu smerovania krajiny.
Premiér: V roku 2026 by sa mohli niektorým zamestnancom znížiť odvody
Budúci rok by sa mohli pri určitých kategóriách zamestnancov znížiť odvody. Muselo by to však byť spojené s nejakými opatreniami. Uviedol to v relácii STVR Sobotné dialógy premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico.
„Len tak vypúšťam myšlienku, že by sme mali pristúpiť k zníženiu odvodov, čo je, samozrejme, obrovský výdavok, pokiaľ ide o štát. Na druhej strane sa domnievam, že ak by sme to skombinovali s opatreniami, ako napríklad, že nebude môcť človek, ktorý príde ráno o šiestej k sústruhu a robí tam do tretej, normálne tých klasických osem a pol – deväť hodín, nebude môcť byť ako živnostník, pretože ľudia ako živnostníci platia minimálne odvody,“ priblížil.
„Prístup k tomu, ako naštartovať hospodárstvo, ekonomický rast, musí byť v tom, že musíme prísť s niečím iným ako so škrtením. My sme škrtenie museli robiť, aby sme zachránili financie. Teraz je návrh napríklad, že poďme sa baviť pri určitej kategórii zamestnancov, či nevieme znižovať odvody, ale musí to byť spojené s opatreniami,“ spresnil.
Koncom januára 2026 by mohla koaličná rada diskutovať o požiadaní parlamentu o vyslovenie dôvery pre ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. „Je plánovaná Národná rada SR, myslím posledný januárový týždeň, sadneme si v koaličnej rade a porozprávame sa o tom. Ústavný zákon nám neukladá žiadnu lehotu, v ktorej to musíme urobiť. Je to formálny krok, samozrejme, ja chcem rešpektovať ústavný zákon a urobíme to,“ povedal premiér.
Fico podčiarkol, že víta piatkové (12. 12.) potvrdenie ratingu SR na úrovni A3 so stabilným výhľadom zo strany ratingovej agentúry Moody’s. „Vítam toto hodnotenie, lebo potvrdzuje, že ideme správnym krokom,“ podčiarkol.
Avizoval zároveň, že v roku 2026 pôjde vláda pri získavaní zdrojov „iným spôsobom“. „To je celé, čo môžem teraz k tomu povedať. Spustil som celú sériu neformálnych konzultácií nie s úradníkmi, ale s predstaviteľmi veľkých firiem, živnostníkov, zamestnávateľov. Bavíme sa, ako by rok 2026 pri týchto pozitívnych (ratingových) správach mal vyzerať. Ak budeme konsolidovať, asi budeme musieť v roku 2026, tak to budeme robiť inak, ako sme to robili doteraz,“ dodal predseda vlády.
