Smrť Lenky Šimůnkovej, matky jednej zo štrnástich obetí decembrovej streľby na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, naberá nové kontúry. Aj keď spočiatku polícia hovorila o samovražde bez cudzieho zavinenia, nové dôkazy naznačujú, že žena nemusela konať úplne sama. V hre je totiž podozrenie na trestný čin účasti na samovražde, ktorého sa mohla dopustiť iná osoba – podľa médií bývalý policajt.
Prípad od 23. júla prešiel z okresného štátneho zastupiteľstva v Blansku pod dozor krajských orgánov v Brne, a to pre možné sprísnenie právnej kvalifikácie. Ako potvrdil vedúci krajského štátneho zastupiteľstva Jan Sladký, preverovanie aktuálne prebieha pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa tretieho odstavca paragrafu účasti na samovražde. Ten v prípade preukázania viny predpokladá trest odňatia slobody až na 12 rokov – najmä ak ide o navádzanie psychicky labilnej osoby k ukončeniu života.
Kriminalisti teraz pracujú s verziou, že podozrivý mal ženu odviezť na miesto tragédie – k priepasti Macocha, kde v apríli ukončila svoj život. Šimůnková sa dlhodobo trápila duševnými problémami, ktoré eskalovali po tragickej smrti jej dcéry Elišky počas útoku strelca v Prahe.
Podľa informácií servera iRozhlas.cz, ktorý s odvolaním na zdroje blízke vyšetrovaniu informoval o podozrivom, má ísť o bývalého príslušníka Policajného zboru. Trestné stíhanie však zatiaľ nebolo oficiálne zahájené, čaká sa na zhromaždenie dostatočných dôkazov.

Nezodpovedané otázky a ostrá kritika úradov
Šimůnková sa opakovane pýtala, prečo polícia bezprostredne po útoku nezverejnila fotografiu páchateľa D. K. s výzvou pre verejnosť. Podľa nej mohla včasná výstraha zabrániť ďalšej tragédii. Nerozumela tiež, prečo sa na školu neposlala výstražná SMS, a prečo policajti počas zásahu na Filozofickej fakulte iba kontaktovali vrátnika a následne odišli. „Stále neviem pochopiť, prečo neboli podniknuté jasné kroky na ochranu verejnosti. Podobné varovania pred nebezpečnými osobami vídame pravidelne – prečo nie v tomto prípade?“ vyjadrila sa.
Na zasadnutí výboru pre bezpečnosť Poslaneckej snemovne v júni 2024 opäť otvorila túto tému. Pozornosť si však získala aj vizuálne – prišla v bielej sukni, na ktorej boli fotografie jej dcéry Elišky, slová „sloboda“, „spravodlivosť“ a dúhový motív ako symbol LGBT komunity, ku ktorej sa zavraždená dcéra hlásila. Okrem ministra vnútra Víta Rakušana smerovala výčitky aj na policajného prezidenta Martina Vondráška a riaditeľa pražskej krajskej polície Petra Matějíčka. V roku 2025 si dokonca zaplatila billboard v okolí Nového Jičína, na ktorom boli ich fotografie spolu s nápisom: „Vláda a PČR – aj vy máte na rukách krv našich detí, keď klamete.“

Tragický koniec
Po mesiacoch verejného vystupovania sa na istý čas odmlčala. Krátko po tom, čo v médiách znovu zazneli jej výzvy a protesty, ukončila svoj život skokom do priepasti Macocha. Stalo sa tak 12. apríla. Podľa ministra vnútra sa s ňou stretol naposledy 14. februára v Kolíne. „Pôsobila psychicky veľmi zle. Rozprávali sme sa asi desať minút, ale o samovražde sa nezmienila,“ uviedol Vít Rakušan pre iDnes.
Dodal tiež, že jej smrť vníma ako ďalšiu tragickú obeť streľby, s ktorou sa spoločnosť stále nedokáže úplne vyrovnať. „Najmä pozostalí a tí, ktorí prežili útok, nesú najväčšiu ťarchu.“
Kto bola Eliška Šimůnková?
Dcéra Lenky Šimůnkovej, Eliška, študovala jazyk a komunikáciu nepočujúcich na Filozofickej fakulte UK. V rozhovoroch ju matka opisovala ako „dobrosrdečnú, láskavú dušu, ktorá bola vždy ochotná pomôcť“. Okrem štúdia sa venovala aj queer aktivizmu a obhajobe práv žien.
Lenka Šimůnková sa po decembrovej tragédii stala jednou z najviditeľnejších hlasov medzi pozostalými. Otvorene vystupovala voči vedeniu polície i vláde. Vo februári 2024 kritizovala políciu za ich údajné pochybenie počas osudného dňa. „Z nejakého dôvodu bola polícia pred fakultou a z nejakého dôvodu odišla. Chcem vedieť, kto to rozhodol,“ uviedla vtedy.
Neskôr, na jar 2025, umiestnila billboard s kritikou ministra vnútra Víta Rakušana, prezidenta polície Martina Vondráška a krajského šéfa polície Petra Matějíčka. Na bilborde žiadala ich rezignáciu a vyjadrovala frustráciu z nedostatočného vyšetrovania okolností útoku.