Brazílsky tím vedcov identifikoval látku z jedu škorpióna, ktorá dokáže ničiť bunky rakoviny prsníka. V budúcnosti by mohla doplniť alebo dokonca nahradiť niektoré typy chemoterapie.
Vedci z Brazílie hlásia významný objav. V jede amazonského škorpióna Brotheas amazonicus našli molekulu, ktorá dokáže účinne zničiť bunky rakoviny prsníka. Podobne ako chemoterapeutický liek paklitaxel vyvoláva v nádorových bunkách nekontrolovanú smrť – nekrózu. Objav prezentovali na vedeckej konferencii FAPESP Week France v Toulouse. Informuje o tom portál Topky.
Nádejný peptid z amazonského pralesa
Molekula objavená v škorpiónom jede nesie názov BamazScplp1 a ide o typ peptidu – krátkeho reťazca aminokyselín. V laboratórnych testoch preukázala výrazné protirakovinové účinky. Ako uviedla profesorka Eliane Candiani Arantesová z Univerzity v São Paulo, ktorá výskum koordinuje: „Prostredníctvom bioprospekcie sa nám podarilo identifikovať molekulu v druhu tohto amazonského škorpióna, ktorá je podobná tej, ktorá sa nachádza v jedoch iných škorpiónov a ktorá pôsobí proti bunkám rakoviny prsníka.“
BamazScplp1 funguje tak, že vyvoláva nekrózu, teda nekontrolovanú bunkovú smrť. Na rozdiel od apoptózy, ktorá je regulovaná telom, nekróza spôsobí, že bunky prasknú a následne odumrú, čo je účinok pozorovaný aj pri iných jedových zlúčeninách.
Čo je bioprospekcia a prečo je dôležitá?
Výskum spadá do oblasti zvaného bioprospecting, teda cieleného hľadania užitočných prírodných látok s potenciálom liečby. Ide o prístup, ktorý skúma rastliny, živočíchy či mikroorganizmy v nádeji, že sa medzi nimi nájdu bioaktívne molekuly účinné proti chorobám, vrátane rakoviny.
Tím sa zameral na jed škorpióna Brotheas amazonicus práve pre jeho potenciálny obsah takýchto účinných látok. Tento prístup môže viesť k vývoju nových, prírodne odvodených liekov, ktoré ponúknu alternatívu k súčasným metódam liečby.
Bez potreby zbierania jedu
Na výrobu potenciálneho lieku však výskumníci nevyužívajú priamo jed škorpióna vo veľkom množstve. Namiesto toho sa zamerali na modernú biotechnológiu, konkrétne na proces heterológnej expresie. Znamená to, že gén zodpovedný za tvorbu daného proteínu sa vloží do iného organizmu, najčastejšie kvasiniek alebo baktérií, ktoré ho následne produkujú v laboratórnych podmienkach.
„Tieto molekuly chceme získať aj prostredníctvom heterológnej expresie,“ vysvetlila Arantesová. Ako hostiteľský organizmus sa využíva napríklad Pichia pastoris, kvasinka bežne používaná v biotechnológiách na výrobu ťažko dostupných proteínov. „Našou myšlienkou je teraz získať túto serínovú proteázu prostredníctvom heterologickej expresie, vo fragmente alebo kompletnom géne z hostiteľského organizmu, ktorý ju prirodzene nemá, v Pichia pastoris,“ doplnila vedkyňa.
Škorpióni a hadi v službách medicíny
Objav BamazScplp1 nie je jediným výsledkom práce brazílskeho Centra pre translačnú vedu a vývoj biofarmaceutík (CTS), ktoré patrí pod verejnú nadáciu FAPESP. Vedci skúmajú aj ďalšie bioaktívne látky zo živočíchov. Jednou z nich je cholinín-1, proteín pochádzajúci takisto zo škorpióna, a tiež molekula CdtVEGF, ktorá podporuje rast krvných ciev.
„Tento rastový faktor podporuje tvorbu nových ciev. Ak ho skombinujeme s kolineínom-1, môžeme vytvoriť lepší fibrínový tmel v porovnaní s tým, ktorý sa vyvíja v CEVAP, s možnosťou rozšírenia priemyselného rozsahu, pretože ho možno získať heterológnou expresiou,“ uviedla Arantesová.
Podobné inovatívne projekty, ako napríklad vývoj „superlepidla“ z hadieho jedu, ukazujú smer, ktorým sa uberá moderná biofarmaceutika, teda spája poznatky z prírody s pokročilými technológiami.
Čo bude nasledovať?
Napriek sľubným výsledkom sa výskum nachádza len v počiatočnom štádiu. Zatiaľ prebiehajú testy v laboratóriách, no ak sa potvrdí účinnosť a bezpečnosť molekuly BamazScplp1, v budúcnosti by mohla slúžiť ako základ pre nový druh lieku proti rakovine.
