Najvyšší súd SR uložil v utorok niekdajšiemu bosovi bratislavskej skupiny sýkorovcov v kauze mafiánskych vrážd úhrnný doživotný trest.
Najvyšší súd (NS) SR uložil v utorok niekdajšiemu bosovi bratislavskej skupiny sýkorovcov Róbertovi Lališovi v kauze mafiánskych vrážd úhrnný doživotný trest.
Odvolanie Lališa zamietli
Lališ, ktorý stál na čele obávanej zločineckej skupiny sýkorovcov, sa na slobodu už pravdepodobne nedostane. Najvyšší súd totiž zrušil vlaňajšie rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), ktorý mu pôvodne trest znížil na 25 rokov väzenia s argumentom, že u odsúdeného existuje šanca na nápravu, informujú tvnoviny.sk.
Súčasný verdikt nielenže vracia do hry doživotný pobyt v ústave s maximálnym stupňom stráženia, ale potvrdzuje aj trest prepadnutia majetku.
Rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výroku o treste, ktorým mu v septembri minulého roka uložil 25-ročný trest väzenia, tak NS zrušil. Odvolaniu prokurátora vo výroku o treste NS vyhovel. Odvolanie Lališa zamietol. Rozsudok je právoplatný.
Vyjadrili nesúhlas
Prípad bosa Sýkorovcov sprevádzali v posledných rokoch značné procesné zvraty. Lališ bol na doživotie odsúdený už v roku 2018 za sériu brutálnych mafiánskych vrážd z konca 90. rokov. Situácia sa však zdramatizovala v roku 2024, kedy Najvyšší súd SR pôvodný rozsudok zrušil pre porušenie zákona v neprospech obvineného a nariadil vec znovu prerokovať.
Následne Špecializovaný trestný súd v Pezinku vymeral Lališovi „iba“ 25-ročný trest. Senát sa vtedy opieral o znalecký posudok, podľa ktorého nebola vylúčená možnosť resocializácie odsúdeného. S týmto záverom sa nestotožnila prokuratúra ani príbuzní obetí.
Rodičia zavraždeného Romana Deáka, ktorí proces pozorne sledovali, opakovane vyjadrovali nesúhlas s tézou, že by sa človek zodpovedný za toľko zmarených životov mohol niekedy napraviť.
Príde aj o majetok
Obžaloba, za ktorú bol Lališ právoplatne odsúdený, čítala zoznam tých najtemnejších skutkov bratislavského podsvetia z rokov 1998 a 1999. Šlo o elimináciu konkurencie a nepohodlných osôb, medzi ktorými boli Eduard a Robert Diničovci, Roman Deák, Alojz Házy, Daler Hlavačka či Miloš Piliar.
Okrem vrážd bol Lališ usvedčený aj zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Hoci Kýbel počas celého procesu akúkoľvek vinu popieral, dôkazná situácia a svedectvá bývalých komplicov vytvorili podľa súdu jasný obraz o jeho riadiacej úlohe pri týchto činoch.
Okrem straty slobody prichádza Lališ aj o všetok majetok, ktorý prepadá v prospech štátu. Musí tiež uhradiť nároky na náhradu škody rodinám poškodených. Najvyšší súd tak v januári 2026 urobil definitívnu bodku za jednou z najdlhších a najkomplikovanejších káuz slovenskej justície.
Lališ, ktorý sa roky skrýval pred spravodlivosťou v zahraničí (zadržali ho až v roku 2015 v Nemecku), tak nadviaže na osud ďalších členov skupiny, ako bol napríklad Ivan Cuper (Vincko), ktorí si už svoje tresty odpykávajú.
