Pre hubárov je jeseň časom radosti – košíky sa plnia lahodnými plodnicami, ktoré rastú v množstvách. Pre lesníkov a záhradkárov je to však nočná mora. Huba, známa pod menami václavka, pňovka, michalka či medová huba, rastie skryto pod pňami a koreňmi stromov, dokáže prežiť celé desaťročia a pomaly, no isto ničí lesy, ovocné sady aj vinice.
Podpňovka (rod Armillaria) je typickým príkladom huby, ktorá žije skôr pod povrchom. Niektorí ju zbierajú pre jedinečnú jesennú chuť, iní ju považujú za tichého ničiteľa stromov. Najväčší známy exemplár, Armillaria ostoyae, rastie v Oregone v USA a tvorí jediný geneticky identický organizmus pokrývajúci viac než 9 km². Odhaduje sa, že má tisíce rokov a váži stovky ton. Informoval portál Pravda.
Na Slovensku sa rovnaký druh vyskytuje najmä v ihličnatých lesoch na severe a v chladnejších oblastiach stredného Slovenska. Podpňovka prežíva v pôde desaťročia a šíri sa podzemnými vláknami, tzv. rhizomorfami, ktoré hľadajú nové korene na odber živín.
Kde a ako ju nájdete
Október je obdobím, keď václavky ešte stále rastú. Objavujú sa v trsoch na pňoch, koreňoch a popadaných stromoch, ale aj na okrajoch lesov či po ťažbe dreva. Vyhľadávajú vlhké miesta a rúbaniská. Typický je ich medovo-hnedý klobúk s jemnými šupinkami, biele lupene a výrazný prstenec na nohe.
Na Slovensku sú bežné najmä druhy:
- Podpňovka obyčajná (A. mellea)
- Podpňovka smreková (A. ostoyae)
- Podpňovka žltá (A. gallica)
Všetky tri sú podľa portálu nahuby.sk rozšírené a práve teraz vhodné na zber.
Jedlá, ale vyžaduje opatrnosť
Podpňovka patrí medzi jedlé huby, ale len po dôkladnom varení. Surová alebo nedovarená môže spôsobiť tráviace problémy. Najchutnejšie sú mladé, ešte zatvorené klobúky – staršie bývajú tvrdé a vláknité.
Hubári ju pridávajú do polievok, omáčok alebo sušia. Jej vôňa je výrazná, lesná, mierne sladkastá. Niektorí mykológovia odporúčajú, aby sa po krátkom povarení voda vyliala a huby varili znova vo čistej vode – znižuje to obsah toxínov, ktoré sa rozkladajú pri teple.
V niektorých regiónoch platí tradičné pravidlo: „václavka musí prejsť dvojitým varením, kým je bezpečná na jedlo“.
Paradox hubárov a lesníkov
Kým hubári košíky plnia, lesníci pri spomenutí podpňovky ostávajú skeptickí. Huba totiž parazituje na koreňoch stromov, spôsobuje ich hnilobu a postupne ničí strom – od smrekov a borovíc, cez buky a duby, až po ovocné stromy a vinič.
V lese dokáže napadnúť celé porasty, v sadoch spôsobuje vädnutie korún a odumieranie koreňov. Lesníci upozorňujú, že v posledných rokoch sa jej aktivita na Slovensku zvýšila, najmä v smrečinách. Podľa správy Lesy SR (Lesník 4/2006) je podpňovka smreková jedným z najvýznamnejších škodcov slovenských lesov, najmä po vetrových kalamitách.
Huba sa dokáže rýchlo šíriť v oslabených porastoch a spôsobuje rozsiahle odumieranie koreňov.
Nebezpečenstvo aj v záhradách
Podpňovka obyčajná neobchádza ani ovocné sady. Podľa ÚKSÚP sa s ňou stretávajú najmä záhradkári, ktorých pozemky susedia s lesom. Infekcia sa šíri hlavne cez koreňový systém, preto pri odstraňovaní napadnutých stromov treba vykopať a zlikvidovať aj všetky korene.
Podpňovka má viac než 500 hostiteľov, napáda jablone, čerešne, marhule, orechy, vinič či ríbezle. Preniká do vodivých pletív, spôsobuje bielu hnilobu dreva a stromy rýchlo odumierajú. ÚKSÚP – OOR upozorňuje, že jedinou účinnou ochranou je likvidácia celého koreňového systému napadnutých rastlín.
