Kvôli rozprávke musel podstúpiť aj zmenu vizáže. Aj keď Radek nikdy nemal kučeravé vlasy, pre film mu urobili trvalú, ktorá sa stala charakteristickým prvkom jeho postavy. Tento krok mu paradoxne pomohol aj pri divadelných konkurzoch – práve vďaka novému účesu získal úlohu apoštola Jakuba v muzikáli Jesus Christ Superstar.
Film, ktorý zrodil lásku a písal sa v daždi
Len máloktorá česká rozprávka má taký kultový status ako Princezná zo mlejna od režiséra Zdeňka Trošku.
Príbeh mládenca Jindřicha a krásnej Elišky pozná celé Česko aj Slovensko. Menej známe sú však okolnosti vzniku filmu, ktorý sa stal nielen debutom pre Radka Valentu, ale aj miestom, kde sa zrodila láska medzi ním a herečkou Andreou Černou.
Rozprávka zrodená v daždi a blate
Natáčanie Troškovej rozprávky sprevádzalo extrémne daždivé počasie, ktoré poriadne zamiešalo karty. Veľká časť scén sa mala odohrávať pod holým nebom, no pre neutíchajúci dážď musel štáb presunúť dej do interiérov. Slnečný svit nahradili reflektory a v postprodukcii sa do záberov pridali aj zvuky vtákov a hospodárskych zvierat, aby sa navodila ilúzia teplého leta. Práce na filme sa tak predĺžili o celé dva mesiace.
Herečka Andrea Černá neskôr spomínala, že napriek improvizáciám bolo natáčanie krásnym zážitkom. Mlyn, postavený špeciálne pre film, bol tak realistický, že dokonca mýlil aj miestnych.
„Jeden pán sa zastavil a čudoval sa, že sem chodí štyridsať rokov na huby a nikdy si ho nevšimol,“ povedala s úsmevom.
Debut Radka Valentu a náročné scény
Pre Radka Valentu bola Princezna ze mlejna filmovým debutom. Spolu s Andreou Černou musel zvládať aj fyzicky náročné scény – napríklad tú, keď ich postavy behajú naboso po lese. Aby zmiernili bolesť, herci si na chodidlá nalepili náplasti, tie sa však pri behu odlepovali a lietali všade okolo. Scéna v lese na hubách sa premenila na skúšku trpezlivosti, pretože pre neprestávajúci dážď trvalo jej nakrúcanie takmer štyri dni.
Zelený vodník, hladná čertica a strata domáceho zvieraťa
Ani ostatní herci to nemali ľahké. Jakub Zindulka, ktorý stvárnil vodníka, musel dávať pozor, na čo siahne.
Jeho zelená farba totiž farbila všetko, čoho sa dotkol. Yvetta Blanarovičová, ktorá hrala čerta, zas trávila v maskérni vyše dve a pol hodiny denne. Počas natáčania navyše schudla až šesť kilogramov. Kuriózna príhoda sa stala, keď si miestny zlodej všimol nepozornosť štábu a ukradol kozu a ovcu z natáčania.
Od ochotníkov po hviezdy
Zaujímavosťou je aj obsadenie vedľajších postáv. Rolu sedliaka Vondrovca dostal ochotník Milan Hrubý z Rýnarca, ktorému svoj hlas po chorobe prepožičal Josef Větrovec.
Režisér Troška objavil Andreu Černú priamo na konzervatóriu a dal jej rolu okamžite. Do postavy čerta vraj vôbec neuvažoval o mužskom hercovi. Podľa neho mala byť čertica roztržitá, živá a ženská, čo Blanarovičová dokonale splnila.
Mlýn z polystyrénu, legendárne miesta a svetový úspech
Mlyn, okolo ktorého sa točí celý príbeh, bol vybudovaný z polystyrénu a kartónu. Nakrúcalo sa na rôznych miestach južných Čiech – napríklad pri rybníku Lhotský neďaleko Bavorova či na hrade Helfenburk. Zaujímavosťou je, že v miestnosti, kde sa vo filme stretávajú princezné, sa v 16. storočí odohral utajený morganatický sobáš Filipiny Welserovej a Ferdinanda II. Tyrolského.
Rozprávka sa stala hitom nielen v Česku a na Slovensku, ale aj v zahraničí. Predaná bola do viac ako 20 krajín sveta, pričom sa vysielala dokonca v Singapure a Hongkongu.
Mlynárom mal byť Bek
Režisér Zdeněk Troška mal pôvodne v úmysle zveriť postavu mlynára Jozefovi Bekovi. Dokonca uvažoval o tom, že by prepojil rozprávku Princezna ze mlejna s klasickým filmom Hrátky s čertem (1956), kde Bek stvárnil postavu Martina Kabáta – z vyslúžilého dragúna by sa tak v novej rozprávke stal mlynár. Tento nápad však napokon nevyšiel, pretože herec mal vážne zdravotné problémy, mal bolesť v nohách a ťažko sa mu chodilo. Z tohto dôvodu Troška nakoniec vybral Aloisa Švehlíka.
Ten zomrel v tomto roku, konkrétne 2. apríla 2025, vo veku 85 rokov. erec Alois Švehlík sa okrem filmových úloh výrazne zapísal aj do sveta dabingu, za ktorý získal viacero prestížnych ocenení. Cenu Františka Filipovského si odniesol hneď trikrát – prvýkrát v roku 1999 za stvárnenie hlasu Jacka Nicholsona vo filme Tak dobre, ako sa len dá, druhýkrát v roku 2007 za dabing Antonyho Quinna v snímke Tajomstvo Santa Vittorie. V roku 2014 mu porota udelila ocenenie za celoživotný prínos a majstrovstvo v dabingu.
