Po náročnom výstupe na najvyšší vrch Česka očakával Jozef jednoduchú odmenu v podobe teplého jedla a chvíľky oddychu. Namiesto úľavy ho však na vrchole čakalo prekvapenie, ktoré mu pokazilo náladu skôr, než vôbec prekročil prah reštaurácie. Jeho skúsenosť, ktorú rozpovedal pre Médium.cz, opäť otvorila debatu o tom, kde končí prirodzene vyššia cena v horských podmienkach a kde sa začína realita, ktorú mnohí turisti vnímajú ako neprimeranú.
Sněžka sa nachádza na hranici Česka a Poľska a s nadmorskou výškou 1603 metrov výrazne dominuje okolitému krkonošskému masívu. Jej charakteristický tvar pôsobí majestátne a výstup na vrchol je pre mnohých turistov cieľom sám o sebe. Pre Pavla mal byť vrchol symbolickým zakončením túry. Po hodinách chôdze v silnom vetre sa tešil na horúcu polievku a čaj, ktoré by mu pomohli zregenerovať sily.
Úľava pri pohľade na horskú budovu však netrvala dlho. Stačil letmý pohľad na jedálny lístok a radosť vystriedalo prekvapenie. Ceny, ktoré by v bežnej reštaurácii pôsobili prehnane, tu viseli úplne samozrejme. Polievka stála toľko, koľko by si v podhorí zaplatil za celý obed. Hlavné jedlá cenovo konkurovali podnikom v centre veľkých miest a obyčajný čaj vyšiel na 100 Kč (cca 4 eurá), čo by čakal skôr pri špeciálnom servise než pri jednoduchom hrnčeku s čajovým vrecúškom.
Únava, hlad a pocit, že ide len o peniaze
Pavel si spočiatku myslel, že reaguje podráždene len pre únavu a hlad. Čím dlhšie však na cenník pozeral, tým viac v ňom rástol nepríjemný pocit, že v tejto situácii nie je vnímaný ako turista, ale ako niekto, kto nemá na výber a musí zaplatiť akúkoľvek sumu. Zarážalo ho najmä to, že vo vnútri bolo plno a ostatní návštevníci objednávali bez váhania. Zdalo sa, že vysoké ceny sú tu pre mnohých samozrejmosťou, proti ktorej sa už neprotestuje.
Spomenul si na staršie výlety, keď si ľudia vystačili s jednoduchým jedlom z domu a termoskou čaju. Jedlo bolo vtedy nutnosťou, nie znakom luxusu. Teraz mal pocit, že sa ocitol v prostredí, kde platia úplne iné pravidlá a kde sa od každého automaticky očakáva ochota zaplatiť bez otázok. Nešlo mu pritom len o samotné peniaze, ale o pocit, že niečo obyčajné a dostupné sa zmenilo na výsadu.
Obed z batohu namiesto reštaurácie
Nakoniec sa Pavel rozhodol, že do reštaurácie nevstúpi. Z batohu si vytiahol suchý rožok a kúsok syra, sadol si bokom a naobedoval sa sám. Nebol to zážitok, ktorý by si zapamätal v dobrom, no mal aspoň pocit, že nepodľahol tlaku. Okolo neho prechádzali turisti s plnými táckami. Niektorí sa nad cenami pozastavili, iní ich brali ako prirodzenú súčasť horského výletu.
Cestou späť premýšľal nad tým, kde sa nachádza hranica medzi pochopiteľne vyššími nákladmi v extrémnych podmienkach a obyčajným využívaním situácie. Zamýšľal sa aj nad tým, či je normálne, že obyčajný obed na túre sa mení na malý luxus. Samotná Sněžka naňho však urobila silný dojem. Výhľady boli nádherné a príroda nekompromisná. Pocit z obeda mu však v mysli zostal dlhšie než samotný hlad.
Keď sa večer doma najedol za zlomok sumy, ktorú videl na vrchole, uvedomil si, že mu vlastne nechýbalo jedlo. Chýbal mu pocit, že je na horách vítaný ako človek, nie len ako zákazník.
