Pred kamerou Emil Horváth ml. debutoval v roku 1965 vo filme Každý mladý muž a medzi jeho najznámejšie filmové úlohy patrí cukrár Šimon Šindelka z komédie Sladké starosti (1984). Pred pár dňami oslávil okrúhle jubileum 80 rokov.
Príbeh Emila Horvátha ml. začína v Nitre, kde sa narodil 12. novembra 1945, práve v čase, keď Andrej Bagar zakladal profesionálne divadlo a oslovoval jeho otca, aby sa stal jedným z prvých hercov. Detstvo a mladosť však prežil v Martine, kde jeho otec získal angažmán.
Osudová hodina slovenčiny
Emil Horváth starší bol divadelnou legendou, no svojho syna od hereckého povolania odhováral a túžil, aby si vybral inú kariéru, informoval portál Dobré noviny.
Mladý Emil sa spočiatku vydal úplne iným smerom. Vynikal v chémii a biológii, preto si na strednej škole podal prihlášku na medicínu. Dokonca pripravoval dvoch kamarátov na prijímacie pohovory z týchto predmetov – tí sa neskôr stali primármi a riaditeľmi nemocníc.
Osudový obrat prišiel počas hodiny slovenčiny. Keď mala trieda recitovať, Emil kritizoval výkon spolužiaka. Učiteľka mu odpovedala, že je ľahšie kritizovať ako dokázať lepší výkon. Táto výzva ho motivovala naučiť sa 35-stranovú knihu básní, čím objavil svoj talent.
Vplyv otcovej profesie
Mladší Horváth pôsobí na slovenskej divadelnej scéne od roku 1968, keď sa stal členom Divadla SNP v Martine, dnešného Slovenského komorného divadla. V Činohre Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave pôsobí od roku 1983.
„Profesia môjho otca ma, samozrejme, ovplyvnila. Pôsobil v Slovenskom komornom divadle v Martine, bol veľmi všestranný, okrem toho, že hral ako herec v činohre, bol aj režisér bábkových predstavení pre deti. Sám si doma tie bábky vyrábal. Aj ja som mal od neho vlastné divadielko. A, samozrejme, ma vodil do divadla na predstavenia. Skrátka tú ´infekčnú chorobu zvanú divadlo´ som chytil od neho,“ uviedol pre TASR Emil Horváth ml.
V roku 1973 ho vyznamenali cenou Janka Borodáča za postavu Rjumina v hre Letní hostia Maxima Gorkého. Dočkal sa aj filmovej ceny, keď si v roku 1974 odniesol Zlaté slnko z 12. filmového festivalu mladých v Trutnove za stvárnenie postáv z filmov Dolina (1973) a Deň slnovratu (1973).
Na javisku bratislavskej Novej scény účinkoval v rokoch 1976 – 1983 a vynikol ako Treplev v Čechovovej Čajke alebo ako Salieri v Shafferovom Amadeovi. Členom Činohry SND v Bratislave sa stal v roku 1983 a na prvej slovenskej divadelnej scéne sa predviedol v desiatkach predstaveniach. V rokoch 2011 – 2013 Činohru SND aj viedol.
Mal šťastie na veľké postavy
Herecké umenie je podľa neho pominuteľné, podobne ako všetko v živote a mnohé inscenácie a divadelné úlohy sú už len spomienkami. Najbližší vzťah má k tým, v ktorých momentálne hrá. V súčasnosti účinkuje v siedmich tituloch a jedným z nich je predstavenie Falošná nota, v ktorom hrá po boku Milana Kňažka.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
