„Mal som však šťastie na postavy z hier veľkého Shakespeara. Hral som Romea, Macbetha, Richarda III., Prospera, vojvodu v hre Oko za oko, Evansa vo Veselých paniach z Windsoru a mnoho ďalších postáv. Považujem za veľké herecké šťastie, že som sa mohol ´popasovať´ s týmto najväčším dramatikom všetkých čias,“ zdôraznil herec, ktorý sa dlhé roky venoval aj divadelnej réžii.
Ako divadelný režisér začínal v Martine a po roku 1989 režíroval aj v SND, na Novej scéne, v Štátnom divadle Košice (dnešné Národné divadlo Košice), v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Divadle Jána Palárika v Trnave, Mestskom divadle Brno, v Národnom divadle v Brne, v pražskom Divadle pod Palmovkou a 12 rokov v bratislavskom Divadle West.
Štátne vyznamenanie za významné zásluhy
V roku 1987 dostal Cenu Andreja Bagara za postavu Zilova v hre Alexandra Vampilova Lov na kačice. Cenou Literárneho fondu za výkon v predstavení Chrobák v hlave Georgesa Feydeaua a za réžiu hry Alberta Camusa Caligula ho ocenili v roku 1991. Za úlohu Starčeka v inscenácii Stoličky od Eugena Ionesca dostal prestížnu cenu Divadelné dosky (1999), Cenu Jozefa Kronera (2000) a aj Výročnú Cenu Literárneho fondu (2001).
V roku 2005 mu prezident SR udelil štátne vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry. Cenu Literárnu fondu dostal aj v roku 2017 za stvárnenie postavy Petra Williamsona v hre Apartmán v hoteli Bristol, s prihliadnutím na postavu pána Labaša z inscenácie Spievajúci dom.
Pred kamerou debutoval v roku 1965 vo filme Každý mladý muž režiséra Pavla Juráčka. Zahral si aj v kriminálke Sedem svedkov Petra Solana (1967), jednu z titulných postáv mu zveril aj režisér Karel Zeman v snímke Na kometě (1970). Jednou z jeho najznámejších filmových hereckých kreácií sa stal cukrár Šimon Šindelka, ktorého stvárnil v komédii Juraja Herza Sladké starosti (1984).
Čo prezradil na hereckých kolegov?
Predstavil sa aj v televíznych seriáloch Tridsať prípadov majora Zemana, Búrlivé víno, Tajné životy či Autoškola. V súčasnosti hrá v seriáloch Dunaj, k vaším službám a Nemocnica. Od roku 1984 učil divadelnú tvorbu na VŠMU.
V júni 2005 ho vymenovali za vysokoškolského profesora. Adeptom herectva často zdôrazňoval, že herec na javisku postavu nehrá, on ňou musí byť.
„V súbore SND je myslím momentálne ´pár´ členov, ktorí sa vypracovali na výrazné herecké osobnosti. Diana Mórová, Zuzka Fialová, Jan Koleník, Alexander Bárta, Tomáš Maštalír, Dano Fišer, Dominika Kavašová, Jakub Rybárik, Gregor Hološka, Daniel Žulčák, Zuzka Porubjaková, Kamila Heribanová. Nemenujem ich preto, že sa chcem chváliť, že som ich učil, ale preto, že môžem hrať s takýmito vynikajúcimi hereckými partnermi,“ uviedol pre TASR Emil Horváth ml., ktorého manželka je herečka Viera Richterová a syn je literárny vedec a spisovateľ Tomáš Horváth.
Bol nedeľným ockom
Herec otvorene priznáva, že pre svoju náročnú kariéru často absentoval pri rodinných momentoch. Opisuje seba ako „nedeľného ocka“ medzi filmovačkami. Viera sa vzdala mnohých hereckých úloh, aby mohla venovať čas rodine, čo Emil oceňuje aj po desaťročiach.
„Dnes si veľmi nepamätám na veci, ktoré sa udiali, keď mal náš syn tri, štyri roky. A moja manželka vie určite všetky detaily,“ hovorí herec.
Keď Viere diagnostikovali rakovinu, Emil sa o ňu staral rovnako obetavo, ako sa ona predtým starala o rodinu. Viera spomína, že sa snažila nezaťažovať rodinu svojou chorobou, pretože vedela, že blízki prežívajú chorobu často horšie ako samotný pacient.
