Hoci meno Júlie Červenkovej dnes nepozná každý, táto rodáčka z Nitry si navždy vydobyla miesto v dejinách ako súčasť dramatickej záchrany pasažierov z potápajúceho sa Titanicu. Príbeh jednoduchej ženy z Rakúsko-Uhorska, ktorý vyniesol na svetlo historik a bádateľ Pavol Horňák, dokazuje, že aj človek bez slávy či vysokého postavenia môže v rozhodujúcich okamihoch zohrať veľkú rolu v dejinách ľudstva.
Júlia uzrela svetlo sveta 3. decembra 1886 v Nitre ako jedna z viacerých detí v rodine, kde otec najskôr tkáč, neskôr poštár, živil svojich blízkych v skromných podmienkach.
Ako dvadsaťročná sa rozhodla pre odvážny krok – opustiť rodnú krajinu a skúsiť šťastie v Spojených štátoch amerických. Tam si rýchlo našla prácu u známej lodnej spoločnosti Cunard Line, kde postupne získala cenné skúsenosti na viacerých zaoceánskych parníkoch. Informuje Nitrak.sk.
Na jar roku 1912 sa stala stevardkou na lodi Carpathia. Práve tento parník sa zapísal do histórie ako ten, ktorý pribehol na pomoc stroskotancom z Titanicu.
V osudnú noc z 14. na 15. apríla sa posádka Carpathie prostredníctvom rádiotelegrafu dozvedela o zrážke Titanicu s ľadovcom.
Reakcia bola okamžitá – kapitán na príkaz rozkázal plnú parnú rýchlosť smerom k poslednej známej polohe nešťastnej lode, vzdialenej takmer sto kilometrov.
Na palube Carpathie sa začali bleskovo pripravovať na príchod preživších. Varili sa hektolitre čaju a kávy, pripravovali sa prikrývky a zabezpečovalo všetko potrebné pre záchranu a záchrannú starostlivosť.
Krátko po štvrtej hodine ráno dorazila loď na miesto katastrofy a napokon z mrazivého mora vytiahla 705 zachránených.
Júlia Červenková bola medzi tými, ktorí ich prijali na palube a poskytli im prvotnú opateru.
Jej nasadenie a oddanosť neostali nepovšimnuté – podobne ako ostatní členovia posádky bola ocenená pamätnou medailou.
Po návrate z tejto neobyčajnej plavby sa usadila v Liverpoole, kde už predtým žila jej sestra. Práve tam sa zrodil aj vzťah s Vernonom Livermorom, čašníkom z Carpathie, s ktorým ju spojila nielen spoločná práca, ale aj silné zážitky z dramatických udalostí. V roku 1913 sa zosobášili a o rok neskôr priviedli na svet dcéru Kathleen.
Júlia sa už nikdy nevrátila do rodnej Nitry. Zostala žiť v Anglicku, kde sa rodinný život rozvíjal ďalej. Obe sestry vychovávali deti, zatiaľ čo ich manželia pokračovali v práci na mori.
Život Vernona a jeho švagra Algernona bol naďalej spätý s nebezpečenstvom – obaja dokonca prežili potopenie ďalšej známej lode, Lusitanie, ktorá sa stala v roku 1915 terčom útoku nemeckej ponorky.
Zvyšok života Júlia prežila v Liverpoole, kde zomrela 23. apríla 1961. Jej manžel Vernon ju prežil len o tri roky. Ich jediná dcéra Catherine, ktorá sa nikdy nevydala ani nemala deti, zomrela v roku 2004. Všetci traja sú pochovaní spolu na miestnom cintoríne v štvrti West Derby.
Osud Júlie Červenkovej je fascinujúcim dôkazom, že aj obyčajný život sa môže nečakane prepliesť s veľkými svetovými udalosťami. Jej príbeh nie je len o Titanicu, ale o odvahe, obetavosti a nezištnej pomoci v čase, keď išlo o život. Ako pripomenul bádateľ Pavol Horňák, práve Júlia spolu s ostatnými na palube Carpathie pripravovala obrovské množstvá horúcich nápojov a prikrývok, čím pomáhala zachraňovať ľudí, ktorí sa v jednu aprílovú noc ocitli na hrane medzi životom a smrťou.
