Na okraji našej slnečnej sústavy sa objavil hosť, ktorý spôsobil v radoch vedcov mierne napätie. Astronóm Avi Loeb z Harvardovej univerzity, známy svojou chuťou púšťať sa do odvážnych teórií o mimozemskom živote, tvrdí, že teleso označené ako 3I/ATLAS nemusí byť len kus ľadu z vesmíru.
Podľa neho by mohlo ísť o umelo vytvorenú sondu a hoci väčšina jeho kolegov nad tým len mávne rukou, Loeb stojí za svojím. Píše o tom zive.aktuality.sk.
3I/ATLAS je len tretím potvrdeným medzihviezdnym objektom, ktorý sa kedy dostal k našim planétam. Jeho dráha je však zvláštna: preletí popri Jupiteri, Marsu aj Venuši, akoby mal vopred naplánovanú trasu. Šanca, že sa to stane len náhodou, je podľa Loeba menej než 0,005 %. A ak by to bol skutočne technologický artefakt, takýto manéver by mu umožnil preskúmať tri planéty bez veľkej spotreby energie.
Teleso letí takou rýchlosťou, že ho žiadna z našich súčasných sond nedokáže dohnať. Navyše jeho kóma – jemný oblak prachu a plynu – je nezvyčajne malá a kompaktná. Chýba mu typický chvost, aký majú bežné kométy. Loeb to považuje za signál, že môže ísť o pevný konštrukt, nie o kus ľadu a horniny.
Najviac zaráža úsek dráhy, keď sa objekt priblíži k Slnku. Z nášho pohľadu bude presne za ním a na chvíľu úplne zmizne. Podľa Loeba by to bol dokonalý okamih na tzv. spätný Oberthov manéver, čiže zapnutie motorov v gravitačnom poli Slnka s cieľom prudko spomaliť. Ak by to 3I/ATLAS urobil, mohol by zostať v našej sústave bez toho, aby sme si ho všimli. V štúdii sa dokonca spomína aj možný termín „návštevy“ – medzi 21. novembrom a 5. decembrom 2025.
Loeb sám pripúšťa, že ide o málo pravdepodobný scenár. Pravdepodobnejšie je podľa neho aj naďalej prirodzené teleso, no myšlienka umelej sondy stojí podľa neho za diskusiu. Podobne šokoval aj v roku 2017, keď tvrdil, že objekt ‘Oumuamua by mohol byť „slnečná plachetnica“.
Do hry vnáša aj tzv. hypotézu temného lesa, t.j. predstavu, že vesmír je plný civilizácií, ktoré sa zámerne skrývajú a preventívne ničia každú, ktorá na seba upozorní. Ak by bol 3I/ATLAS umelý, mohol by byť práve takým tichým pozorovateľom.
Skepsa a spomienky na minulé „záhady“
Avi Loeb je známy tým, že dokáže rozprúdiť diskusiu aj mimo vedeckých kruhov. Jeho tvrdenia ohľadne 3I/ATLAS však vyvolali zmiešané reakcie. Ako píše aj evidencenetwork.ca, časť odborníkov považuje Loebove teórie za „pedagogické cvičenie“, ktoré môže stimulovať nové postupy a analytické nástroje, hlavne v súvislosti s budúcimi objavmi ďalších medzihviezdnych objektov. Iní vedci však poukazujú na jeho sklon k senzacionalizmu a upozorňujú, že vedecký štandard si žiada mimoriadne dôkazy na mimoriadne tvrdenia.
Skeptici, ako astrofyzička Sara Webb zo Swinburne University of Technology, upozorňujú, že mimoriadne tvrdenia potrebujú mimoriadne dôkazy. A tie zatiaľ neexistujú. Mnohé anomálie, na ktoré Loeb upozorňuje, môžu mať prirodzené vysvetlenie. História pozná prípady, keď podobné „záhady“ vzbudili senzáciu, napríklad „tvár na Marse“, ktorá bola napokon len optickým klamom.
Čo ukáže James Webb
3I/ATLAS sa má k Marsu priblížiť 8. októbra 2025, k Venuši 5. novembra a k Zemi 29. decembra, no aj vtedy zostane vo vzdialenosti 269 miliónov kilometrov. Vedci naň plánujú namieriť Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba už koncom októbra 2025. Ten by mal presne zmerať jeho zloženie a ukázať, či sa správa ako kométa. Už teraz ho sleduje aj Hubblov teleskop a viaceré veľké observatóriá vrátane Very Large Telescope v Čile. Rozuzlenie by tak mohlo prísť v priebehu niekoľkých mesiacov.
