Podľa ministra obrany a podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka (Smer-SD) bude USA pripravené sprostredkovať trojstretnutie, ak ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na nadchádzajúcom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom odpovie na viaceré otázky kladne. Naopak, predseda KDH Milan Majerský zdôraznil, že akékoľvek mierové dohody nemôžu vzniknúť bez priamej účasti Ukrajiny. Diskutovali o tom v relácii STV „O 5 minút 12“.
„Je podľa mňa jasné, že ak teda v pondelok (18. 8.) odpovie na mnohé otázky prezident Zelenskyj ‚áno‘, tak už to Amerika potom sprostredkuje a urobí to trojstretnutie a uzavrie sa to, pretože v opačnom prípade budeme sledovať, ako Rusi budú postupne postupovať napriek všemožnej snahe Európy,“ uviedol Kaliňák. Informovala TASR.
Majerský upozornil, že akékoľvek dohody musia byť prospešné pre Ukrajinu a jej obyvateľov. „Ukrajina musí súhlasiť s tým, že dokáže urobiť nejaký ústupok, v tomto nemôžeme rozhodnúť my za nich, nemôže za nich rozhodnúť EÚ ani Trump ani Putin,“ podotkol Majerský a zdôraznil, že územné či politické ústupky nemôžu byť schválené bez Kyjeva.
Kaliňák zdôraznil, že prioritou je mierová dohoda, nie len prímerie. „A rovnako tak je dôležitá veta, ktorú povedal Vladimir Putin, že musíme odstrániť všetky príčiny konfliktu, niektoré z nich poznáme, to je napríklad členstvo Ukrajiny v NATO alebo niektoré ďalšie veci, ktoré súvisia so vzťahmi k minoritám a podobne,“ povedal minister. Dodal, že každý mier si vyžaduje kompromis a návrat Ukrajiny k hraniciam spred roku 2014 považuje za nereálny. Majerský reagoval pripomenutím, že Ukrajina sa už v 90. rokoch vzdala jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky a územnú celistvosť, ktoré dnes Rusko porušuje.
Na otázku budúceho vývoja na Ukrajine Kaliňák predpovedá, že do desiatich rokov môže v Kyjeve vzniknúť proruská vláda. „Ja tvrdím, že to je viac ako istota, že tam príde a bude to do desiatich rokov určite. Dôvod je jednoduchý. Poznám Ukrajinu veľmi dobre. (…) To je krajina obrovských rozdielov, keď málokedy Kyjev dokázal uspokojiť všetky jednotlivé časti tej Ukrajiny,“ povedal.
Diskutovalo sa aj o obranných výdavkoch a konsolidácii rozpočtu. Kaliňák pripomenul, že hoci Slovensko formálne plní záväzok venovať armáde dve percentá HDP, veľká časť financií je viazaná na tzv. duálne projekty – napríklad výstavbu nemocníc či dopravnej infraštruktúry. „Predseda vlády jasne povedal, že nebudeme v tomto roku zvyšovať výdavky na zbrojné projekty, na zbrane ako také, ale duálne projekty podporujeme (…), projekt Národné obranné sily rátam medzi duálne projekty, dnes máme už registrovaných záujemcov viac ako 6500,“ vysvetlil minister.
