Predseda nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz neuspel v prvom kole hlasovania v Spolkovom sneme (Bundestagu), ktorý ho mal potvrdiť do funkcie spolkového kancelára. Na zvolenie mu chýbalo šesť hlasov. Stalo sa to nepriek širokej koaličnej dohode CDU/CSU so sociálnymi demokratmi.
Situácia aká sa zatiaľ nikdy v histórii Nemecka nestala, napriek úspešným koaličným rokovaniam. Friedrich Merz sa aj napriek dohode po prvom kole hlasovania parlamentu nestal kancelárom. Podľa predpokladov ho pritom malo podporiť 328 poslancov z konzervatívnej únie strán CDU a CSU a z ľavicovej SPD. Vo funkcii tak zostáva Olaf Scholz, ktorý v pondelok večer už absolvoval rozlúčkovú ceremóniu.
Čísla nepustia, socialisti vraj nezradili
Výsledok hlasovania je o to viac prekvapujúci, že nová vládna koalícia má v Bundestagu pohodlnú väčšinu. Zo spomínaných 328 hlasov stačilo Merzovi na zvolenie získať nadpolovičnú väčšinu všetkých 630 poslancov, čiže 316. Lístok s jeho menom však odovzdalo len 310 zákonodarcov.
V najväčšej krajine Európskej únie tak došlo k nevídanej situácii. Britská stanica BBC pritom informuje, že nemeckí komentátori z nepodporenia Merza podozrievajú členov SPD. Predseda ľavičiarov Lars Klingbeil však mal povedať, že nemá informácie o tom, že by niekto z jeho poslancov cúvol.
Aj keď Merzova pozícia je teraz značne oslabená, ešte to neznamená, že sa nemôže stať kancelárom. Ak by si mysel, že môže byť v druhom kole hlasovania úspešnější, môže kedykoľvek opäť kandidovať.
Čo hovorí nemecká ústava
Ako pripomína nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung ústava mu to umožňuje. „Ak nie je kandidát zvolený, môže Bundestag do 14 dní od hlasovania zvoliť spolkového kancelára, ak hlasuje viac ako polovica jeho členov,“ cituje to základného zákona. To znamená, že Merz sa môže opäť uchádzať o dôveru parlamentu. Najskôr sa tak ale môže stať až v piatok. Druhé kolo voľby totiž nebolo plánované a za skrátenie tejto lehoty by musela zahlasovať až dvojtretinová väčšina Bundestagu.
Počas spomínaných 14 dní pritom môže byť ľubovoľný počet hlasovaní a s rôznymi kandidátmi. Ak ale žiadny z nich v tomto termíne nezíska požadovaných 316 hlasov, pristúpi sa k ďalšiemu kroku. Na zvolenie kandidáta už nebude potrebná väčšina všetkých poslancov, no bude stačiť aj z prítomných zákonodarcov. Ide však opäť o rizikovejšiu možnosť. Kandidáta s absolútnou väčšinou totiž musí prezident vymenovať, kým v prípade jednoduchej väčšiny má možnosť menovať nového kancelára, alebo rozpustiť parlament. To by pritom znamenalo vypísanie nových volieb.
