Napätie medzi Venezuelou a Spojenými štátmi dramaticky rastie. V čase, keď sa americké vojenské sily zhromažďujú v Karibiku, sa prezident Nicolás Maduro obracia na svojich spojencov na východe.
V listoch adresovaných lídrom Ruska, Číny a Iránu žiada vojenskú techniku, obranné systémy aj rozšírenie spolupráce. Podľa amerického denníka The Washington Post ide o reakciu na pripravovanú pozemnú operáciu USA, ktorú už avizoval Donald Trump. Informuje o tom portál Pravda.
Americká armáda zasiahla venezuelské plavidlo
Napätie medzi oboma krajinami eskalovalo po tom, ako americká armáda 3. októbra zaútočila na venezuelskú loď, ktorá podľa USA v medzinárodných vodách prevážala drogy. Zábery zverejnil americký minister obrany Pete Hegseth – na videu je vidieť malú motorovú loď, ktorá po zásahu exploduje. Washington zásah označil za súčasť „protiteroristickej a protidrogovej“ operácie.
Trump hovorí o pozemnej akcii
Americký prezident Donald Trump následne potvrdil, že povolil CIA tajné operácie vo Venezuele a že v krajine „čoskoro dôjde aj k pozemnej akcii“. Minister obrany Hegseth podľa jeho pokynov vyslal k brehom Južnej Ameriky údernú skupinu lietadlovej lode USS Gerald R. Ford, ktorá pôsobila v Stredozemnom mori.
List Putinovi aj Si Ťin-pchingovi
Podľa The Washington Post zaslal Maduro list ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi už v októbri, keď do Moskvy pricestoval jeho vysokopostavený poradca. V liste žiada Rusko o dodanie rakiet, radarov a modernizovaných lietadiel.
Ďalší list adresoval čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi. V ňom hovorí o potrebe „rozšíriť vojenskú spoluprácu“ s cieľom čeliť eskalácii napätia medzi USA a Venezuelou. Zároveň vyzýva čínske spoločnosti, aby urýchlili výrobu radarových detekčných systémov.
Iránske drony a vojenské dodávky
Podľa dokumentov, na ktoré sa The Washington Post odvoláva, venezuelský minister dopravy Ramón Celestino Velásquez koordinoval dodávky vojenského vybavenia a dronov z Iránu. Ide o ďalší krok, ktorým sa Caracas snaží posilniť obranu pred možným zásahom USA.
Moskva reaguje opatrne
Kremeľ sa k obsahu listu odmietol priamo vyjadriť, no ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok večer vydalo vyhlásenie, že Moskva podporuje Venezuelu v obrane jej národnej suverenity a je pripravená „primerane reagovať na žiadosti našich partnerov s ohľadom na nové hrozby“.
Hrozí ozbrojený konflikt?
Spojené štáty označujú svoje kroky za súčasť boja proti „narkoterorizmu“, no Caracas tvrdí, že ide o pokus o zmenu režimu. Venezuela sa tak čoraz viac spolieha na podporu Ruska, Číny a Iránu, zatiaľ čo Washington zvyšuje tlak.
Medzinárodní pozorovatelia varujú, že situácia by sa mohla zmeniť na najväčší konflikt v regióne za posledné desaťročia.
Belgicko blokuje 140-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu
Európski lídri po poslednom summite zatiaľ nenašli spoločnú reč v otázke, ako ďalej financovať Ukrajinu. Preto poverili Európsku komisiu, aby pripravila prehľad alternatívnych scenárov – finančných aj právnych – ktoré by umožnili krajine získať potrebné prostriedky už začiatkom budúceho roka.
Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského potrebuje nové financovanie „od samého začiatku“ roka 2026, inak sa jej rozpočet dostane do krízy. „Nie všetko závisí od nás,“ priznal Zelenskyj, narážajúc na pomalé rozhodovanie európskych partnerov a ústup podpory zo strany vlády Donalda Trumpa v USA. Po neúspešnom októbrovom summite sa pozornosť sústreďuje na Belgicko, ktoré blokuje kľúčový návrh – takzvanú reparatívnu pôžičku vo výške 140 miliárd eur.Informuje portál Euro news.
Tento plán mal využiť zmrazené ruské aktíva držané v Bruseli. Belgický premiér Bart De Wever sa však obáva, že by jeho krajina zostala sama vystavená ruskej odvete, ak by sa projekt nepodaril, a žiada od ostatných členských štátov „neotrasiteľnú solidaritu“.
Zmrazené ruské aktíva ako jadro sporu
Podľa návrhu Komisie by spoločnosť Euroclear, ktorá v Belgicku spravuje približne 185 miliárd eur ruských štátnych aktív, tieto prostriedky dočasne poskytla EÚ. Komisia by ich následne využila na poskytnutie úveru Ukrajine. Splácanie by sa začalo až po tom, čo Rusko oficiálne uzná povinnosť nahradiť škody spôsobené vojne.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pripúšťa, že návrh „nie je jednoduchý“, no zároveň zdôrazňuje, že je „právne obhájiteľný“ a riešenia všetkých otvorených otázok existujú. Podporu jej vyjadrila aj dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá povedala: „Je to jediná cesta vpred. Som presvedčená, že Rusko by malo zaplatiť za zničenie, ktoré spôsobilo na Ukrajine.“
