Karči, ako ho volali kamaráti, započal život bohéma, s čím sa spájala láska nielen k hudbe, ale aj drahým vozidlám či oblečeniu. Raz dostal telefonát, že na Bratislavskej lýre obdrží prestížny titul zaslúžilý umelec, s čím sa okamžite pochválil speváckej kolegyni Oľge Szabovej.
„Priala som mu to z čistého srdca, hoci som pochybovala, že k tomu príde. Takéto tituly dostávali len českí speváci,“ ozrejmila pred rokmi Szabová.
Jej slová sa do bodky naplnili a Karol takúto ranu do srdca neočakával a nedokázal spracovať. „Stratil na celé štyri dni. Hľadala ho matka aj manželka. Našiel ho až Juraj, ako spí na stole v Hoteli Carlton,“ zaspomínala si Szabová.
Úspešne zvládnuté liečenia oslávil pohárikmi
Postupne začal kamarátstvo hľadať aj v démonovi menom alkohol. Šnúra koncertov si vyžiadala svoju daň, keďže mnohokrát Karola nevideli aj viac dní. Krátko po 30-ke sa nadmerná konzumácia alkoholu prejavila na jeho zdraví, kedy sa mu rapídne zhoršoval stav s pečenou.
Niekoľko liečení, ktoré absolvoval, následne oslávil ďalšími pohárikmi. „Chodieval sa pravidelne liečiť zo svojej závislosti. A keď dokončil liečbu, zrazu u mňa Karči zazvonil a on s dvoma fľašami šampanského povedal: ,Poďme to osláviť, konečne som zdravý,“ zaspomínal si nedávno na velikána slovenskej hudby skladateľ Ľubo Belák.
Manželka Elena už nedokázala tolerovať alkoholové prešľapy a neveru, a tak sa s ním rozviedla. Dcéra si spomenula na dovolenku v Juhoslávii, kedy Karol pil doslova nonstop a bol príliš rozšafný, hoci peňazí nemal. Desať dní po rozvode sa oženil s druhou ženou, s majsterkou zvuku Alenou Čermákovou. To ešte kamaráti netušili, že sa, žiaľ, spustí strmá lavína smerom nadol.
Ľubo Belák so smútkom dodáva, ako sa Karol vždy potúžil pred vystúpením. „Ako on, asi štvrť hodiny predtým, ako mal ísť na pódium, stál a trpel. Trpel a to bol strach. A ten strach, ktorý ho vždy motivoval k niečomu, že dám si ,ukluďnovák‘. A možno tak to nejak začalo, že začal vyrovnávať nie strach, ale obavy z toho, že buď zlyhá, alebo nebude mať úspech, alebo ho ľudia nepoznajú. To ho dosť urazilo, že keď prišiel a niekto povedal, že: ,Kto je to Duchoň?‘ A on toto nejak vyrovnával tými pohárikmi…“
Galéria: Karol Duchoň
Posledné vystúpenie
Pred posledným vystúpením v roku 1985 údajne sám cítil, že sa blíži jeho definitívny koniec. „Viem, že je to kruté, ale moje dnešné vystúpenie v kapele bude posledné. Ráno musím nastúpiť na Kramáre, a kedy odtiaľ vyjdem a či vôbec, neviem. Zomieram, ja do tej nemocnice musím nastúpiť,“ píše sa v jeho knihe.
Tieto slová venoval Oľge Szabovej pred vystúpením a poprosil ju, aby sa za neho pomodlila. Pri spievaní poslednej pesničky na pódiu Mám ťa rád, sa otočil tvárou ku kapele. „Revali sme ako zmyslov zbavené,“ zaspomínala si Szabová v knihe na okamih, ktorý dodnes nevie vymazať z pamäte.
V septembri 1985 ho hospitalizovali v nemocnice s cirhózou pečene. Jeho brucho sa extrémne nafúklo a celý ožltol. Situácia začínala byť beznádejná, zlyhávali mu obličky a súrne potreboval novú krv.
V posledných dňoch sa pri jeho posteli vystriedala rodina, blízki, priatelia či kolegovia zo speváckej brandže. Jeho telo už nezvládlo nápor a srdce poslednýkrát dotĺklo 5. novembra 1985, len deň po meninách. Úspešný spevák zomrel ako mladý, vo veku iba 35 rokov.
